V Senici ste boli trénerom brankárov, asistentom trénera i hlavným koučom. Prečo ste v klube po deviatich rokoch skončili?
„Do klubu prišiel nový investor, ktorý poveril pána Caanena riadením klubu. Nastúpil v januári a zobral si v klube plnú moc. Začal robiť aj hlavného trénera. Naša filozofia sa postupne rozchádzala.“
V čom konkrétne?
„Najviac v presnosti dochádzania na tréning. V priebehu jarnej časti sme ani raz nezačali načas. Keď niekto mešká hodinu, nie je to bohviečo. Každý má na to nárok, ale nesmie sa to stávať pravidelne.
Slušnou formou som ho poprosil, aby sa to zmenilo, keďže naňho vždy čaká celé mužstvo i realizačný tím. Prejavila sa jeho samoľúbosť a už vtedy som vedel, že v klube končím.“
Pár mesiacov ste však spolupracovali. Ako ste si rozumeli?
„Nechcem sa k tomu príliš vyjadrovať. Počas kariéry som pracoval s viacerými špičkovými trénermi a profesionálmi.
V tomto prípade to bolo úplne iné a viac by som to nerozmazával. Možno je to štandard v Holandsku, kde tréneri majú taký prístup. Ja som na to nebol naučený.“
Ako ste sa dozvedeli, že v klube končíte?