Prepadol hazardu, zažil peklo. Český brankár chytá na východe štvrtú ligu

PREŠOV. Pred dvoma rokmi sa v drese Olomouca stal najlepším brankárom českej futbalovej ligy. Krátko pred dovŕšením 38. narodenín.

V sezóne vychytal dvanásťkrát nulu a mal veľký podiel na výbornom štvrtom mieste pre vtedajšieho nováčika najvyššej českej súťaže.

„Podobné ocenenie som získal aj na Slovensku a v Rumunsku. Futbal to kolektívny šport a zakaždým mi k tomu dopomohli spoluhráči. Keď mužstvo šliape, aj brankár sa cíti lepšie,“ vraví Miloš Buchta, bývalý brankár Trenčína i Prešova, ktorý počas kariéry zažil vrcholy aj tvrdé pády.

Spanilá jazda olomouckej Sigmy zo sezóny 2017/2018 mala pokračovanie v Európskej lige. V nej zostala tesne pred bránami skupinovej fázy, jej premožiteľom bol dnes už šesťnásobný víťaz tejto súťaže FC Sevilla.

Buchta si v pokročilom veku splnil európsky sen. „Bol to asi vrchol mojej kariéry,“ priznáva.

V českej lige odchytal potom ešte dve sezóny. V lete 2020 ukončil profesionálnu kariéru a vrátil sa na východné Slovensko. S rodinou sa usadili v Prešove.

Rozbieha brankársku akadémiu

„Nebolo to ľahké rozhodnutie. V Olomouci sme si zvykli. S veľkým futbalom som tam začínal a ku klubu mám vrúcny vzťah. Dohromady som v ňom strávil asi osem rokov. Manželka je z Prešova a dcéra Bianka, ktorá sa narodila na Slovensku, nastupovala práve do školy,“ ozrejmil moravský rodák dôvody návratu do Prešova.

Dnes 40-ročný Miloš Buchta naďalej predvádza svoje brankárske umenie.

Od tejto sezóny pôsobí v štvrtoligovom Záhradnom neďaleko Prešova. Zlanáril ho dlhoročný kamarát Lukáš Hricov, s ktorým hrával aj v Trenčíne.

„Nemyslel som si, že budem ešte chytať v nižšej súťaži, ale mám z toho radosť. Našiel som tam partiu pozitívnych ľudí na čele so šéfom klubu Petrom Kačmárom, ktorému som veľmi vďačný. Je to pre mňa relax, ale aj v štvrtej lige musíte k tomu pristupovať na sto percent,“ vraví Buchta.

Z rovnakej súťaže mal ponuku už dávno predtým.

„Ďalší kamarát Miro Gmitro mi stále vravel, že keď skončím kariéru, prídem chytať k ním do Fintíc. Teraz sa to nepodarilo, ale možno tam raz skončím. Zlákal ma na nohejbal, takže sľub som mu už na polovicu splnil,“ zasmial sa chlap ako hora, ktorý sa už futbalu venuje aj inak.

„Rozbieham brankársku akadémiu. Svoje dvadsaťročné skúsenosti chcem odovzdávať ďalším brankárom. Na východe je s tým problém. Brankári z nižších súťaži nezvykli mať brankárske tréningy a chýbajú im základy. Rád by som ich v ich kariére posunul ďalej,“ vysvetľuje.

Za trénerskými povinnosťami jazdí do Záhradného, Ľubotíc i Veľkého Šariša. S prešovským Tatranom si zatiaľ na spoluprácu netľapol.

„Rozprával som s trénerom áčka 'Picom' Petrášom, ale nikto sa mi s niečím konkrétnym neozval. Momentálne to neriešim,“ skonštatoval Buchta.

Na Slovensko prišiel pravidelne chytať

Vyše dvesto ligových zápasov v troch rôznych krajinách. Buchta má za sebou bohatú futbalovú kariéru.

„Dalo sa dosiahnuť viac, ale aj menej. Som spokojný. Hral som v dobrých mužstvách a proti kvalitným súperom. Mal som spoluhráčov, ktorí boli možno talentovanejší než ja, ale nedotiahli to v kariére tak vysoko,“ obhliadol sa za dvomi dekádami v profesionálnom futbale.

Na Slovensko prišiel prvýkrát v lete 2003. Dva a pol roka strávil v Trenčíne, o jeden viac pobudol v Prešove.

„Keď som ako mladý chlapec odchádzal z Olomouca, predseda predstavenstva pán Kubíček mi povedal, nech skúsim Slovensko. Liga bola vtedy kvalitou za českou a pre mňa predstavovala ideálnu možnosť začať pravidelne chytať,“ spomína Buchta.

V Trenčíne vytvoril brankársky tandem s Milošom Volešákom. „Zo začiatku som príliš nechytával, potom som dostal dôveru od trénera Antona Jánoša,“ vraví.

Do Prešova prichádzal, keď bolo mužstvo v druhej lige. „Roman Pivarník poskladal výborný mančaft a do ligy sme postúpili s veľkým náskokom,“ chváli vtedajšieho kouča Tatrana i kolektív.

V Rumunsku nakukol do pohárovej Európy, hoci zápasovú čiarku si v nej nepripísal. V tíme Gaz Metan Medias ho o účasť v predkolách Európskej ligy obralo zranenie, počas hosťovania v Otelule Galati mal na dosah skupinovú fázu Ligy majstrov.

Súpermi rumunského tímu boli vtedy Manchester United, Benfica Lisabon a Bazilej.

„Bol to obrovský zážitok. Len škoda, že som sa ani v jednom prípade nedostal na ihrisko,“ mrzí ho aj s odstupom času. Pred návratom do Česka pôsobil ešte v Rapide Bukurešť.

Gamblerstvo existuje v športe aj dnes

Život nie je len o víťazstvách. Miloš Buchta si v mladom veku prešiel tŕnistou cestou.

Úplne prepadol hazardným hrám.

Pričuchol k nim už v Olomouci a po príchode na Slovensko padal stále hlbšie. V Trenčíne dostával výplatu po týždenných splátkach. Časť šla priamo exekútorom.

Nepomohlo. Skutočné peklo nastalo až v Prešove.