Skvelý návrat do Tipsport ligy má za sebou útočník Michel Miklík, ktorý pred necelými dvoma týždňami pribudol do kádra HC Košice. V troch zápasoch si pripísal šesť kanadských bodov za dva góly a štyri asistencie a fanúšikom pripravil déja vu. Presne tak, ako jedného z najproduktívnejších útočníkov, si ho totiž pamätali z obdobia spred štyroch rokov, keď v roku 2012 odchádzal po dvoch sezónach z Košíc do bratislavského Slovana zahrať si KHL. V tej strávil štyri sezóny a keď s ním už Slovan pred touto sezónou prestal počítať, nasmeroval si to po predčasnom ukončení kontraktu späť do Košíc.
Ako sa zrodil váš návrat do Košíc a čo napokon rozhodlo?
- Košice o mňa mali dlhodobý záujem, v kontakte s vedením klubu som bol už od leta, hovoril som aj so svojím bývalým spoluhráčom zo Slovana Lacom. V Košiciach sú vždy tie najvyššie ambície a ciele, podmienky sú tu naozaj na profesionálnej úrovni a navyše tu pôsobí tréner Rostislav Čada, s ktorým sa dobre poznáme. To všetko boli faktory, ktoré napokon rozhodli.
V Košiciach ste strávili štyri úspešné sezóny v rokoch 2007 až 2012, stále ste patrili medzi najproduktívnejších hráčov a dokonca v jednej sezóne ste sa stali najlepším strelcom extraligy. Spomienky sú určite príjemné...
- Bolo to naozaj krásne obdobie, darilo sa nám. Verím, že si na to v Košiciach zaspomínam a pridám ďalšie pekné momenty, ktoré mi ostanú v pamäti.
Aké boli prvé pocity po vstupe do šatne? Tá je asi rovnaká ako pred rokmi, len tváre sú v nej iné...
- Z partie, s ktorou som tu hrával, už ostali iba Peter Bartoš a Radek Deyl. Ale s viacerými chalanmi sa poznám dobre, s Lacom Nagyom som hrával v Slovane a s tými, s ktorými som sa nepoznal, sme sa rýchlo zoznámili.
Na ľad Steel Arény ste prvý raz v drese Košíc vykorčuľovali v zápase proti Zvolenu a fanúšikovia po zápase skandovali vaše meno. Nemali ste trochu obavy z toho, ako vás prijmú, keďže ste z Košíc pred štyrmi rokmi odchádzali do bratislavského Slovana?
- Priznám sa, že som bol zvedavý na to, ako ma ľudia prijmú. Som rád, že si ma pamätajú a privítali ma takto príjemne. Potešilo ma to.
Mali ste dlhú zápasovú pauzu, takže asi nebolo jednoduché nastúpiť do rozbehnutého mužstva. Sám ste to priznali po zápase so Zvolenom, kde ste so sebou neboli veľmi spokojný napriek dvom kanadským bodom.
- Zápasová prax mi určite chýba, ale snažím sa ju čo najrýchlejšie dobehnúť. Cítil som najmä v prvých zápasoch aj isté kondičné resty. Nie je to ľahké, ale v zápasoch sa snažím korčuľovať čo najviac a dostať sa tým späť do správneho rytmu. Zatiaľ sa nám v posledných zápasoch darí a hoci sa v útoku s Lacom Nagyom ešte trocha hľadáme, je to od zápasu k zápasu lepšie a verím, že sa to bude aj ďalej zlepšovať. Dnes (v zápase s Nitrou – pozn. red.) to vychádzalo nám, možno nabudúce to bude vychádzať iným.
Máte za sebou štyri sezóny v KHL. Ako vnímate úroveň slovenskej ligy?
- Ťažko je to porovnávať. Hral som zatiaľ len tri zápasy. Ale určite každá liga má svoju kvalitu. Zápas s majstrom to jednoznačne ukázal.
Zmluvu ste podpísali do konca sezóny ale s klauzulou, že v prípade vami akceptovanej ponuky zo zahraničia môžete po mesiaci odísť. Prišli už nejaké ponuky?
- Touto otázkou sa v súčasnosti vôbec nezaoberám. Sústredím sa na ten mesiac, ktorý by som tu mal byť a potom uvidíme, čo bude. Dúfam, že chlapcom pomôžem a budeme vyhrávať čo najviac zápasov. Ciele klubu sú známe a určite urobíme všetko pre to, aby sme ich naplnili.