Slovenské kluby? Niekde je to iba trápenie, na zahraničie sa nechytáme, tvrdí Obročník

Ešte na jeseň minulej sezóny obliekal dres Pohronia, no pre zranenie klub opustil. Šancu mu dala druholigová Petržalka, s ktorou v utorok dosiahol veľký úspech. V Slovnaft Cupe vyradil bývalého zamestnávateľa.

Petržalka vyhrala nad fortunaligistom z Pohronia 2:1 a strojcom úspechu bol práve MICHAL OBROČNÍK (29), ktorý krásnou strelou v závere zariadil prekvapivý triumf druholigistu.

„Zodpovedný hráč, ktorý tímu veľmi pomáha. Dal gól v Košiciach i teraz, zaslúži si to. Za to, ako poctivo pracuje v tréningoch aj zápase,“ povedal o ňom tréner Ladislav Pecko.

Z osemfinále Slovnaft Cupu ste vyradili tím, za ktorý ste ešte nedávno hrali. Ako ste to vnímali?

Možno mi to fanúšikovia neuveria, ale nejako špeciálne som to neriešil. Asi to ide s vekom, ku každému zápasu pristupujem rovnako. Potešilo ma v prvom rade víťazstvo a postup do ďalšieho kola.

Odkedy som z Pohronia preč, veľa chalanov sa tam vymenilo. S tými, ktorými som hrával, sme prehodili pár slov. Som rád, že som ich stretol.

Prečo ste v Pohroní skončili?

Dôvodov je viacero, nerozlúčili sme sa najlepšie. V zápase som si natrhol lýtko a mali mi vybaviť lekára. K ničomu však nedošlo. Len som počúval, že som stále zranený.

Nepáči sa mi, že na Slovensku sa berú zdraví hráči a v prípade problémov sa na nich kašle. Je to najväčšie mínus našich klubov a na zahraničie sa v tomto nechytáme.

Môžete byť konkrétnejší?

Keď porovnám treťoligový poľský klub Chojniczanka Chojnice, kde som hrával, a Pohronie, je to ako iný svet.

Je smutné, že to hovorím, ale v Pohroní sme nemali lekára ani fyzioterapeuta, čo je dnes v ligových kluboch samozrejmosť. Keď som prišiel do Fortuna ligy, mal som pocit, že som prišiel do piatej ligy.

Nedávno som počul, že sa to tam zlepšuje. Preto im držím palce. Škoda, že ja som musel skončiť.

Prečo ste museli skončiť?

Najskôr sme boli s funkcionármi dohodnutí na pokračovaní, no keď som odišiel na dovolenku, volali mi, že chcú ísť iným smerom. Vraj chcú stavať na vlastných odchovancoch a mladých hráčoch.

Najskôr som to chápal, ale teraz nechápem, keďže tam prišlo deväť legionárov. Taký je však na Slovensku trend a nespravíme s tým nič.

Cením si prácu skvelých trénerov a asistentov v Pohroní, na tých vyššie však nemám najlepšie spomienky. Po zranení som mal tri mesiace dostávať šesťsto eur, ale ani to som nedostal.

Môžete porovnať podmienky v Pohroní a v druholigovej Petržalke?

To sa ani nedá. V Petržalke je všetko na oveľa vyššej úrovni. A musím sa priznať, aj ja som bol prekvapený.

Najskôr som o prestupe do druhej ligy nechcel ani počuť. No rozhodol som sa správne. Čo sa týka odmien, tréningového procesu a partie, všetko je v Petržalke super. Konečne som sa začal baviť futbalom. Pretože už som naň takmer zanevrel.

Zle to však nie je iba v Pohroní. Keď počúvam kamarátov, ktorí hrávajú v Nitre, som z toho smutný. Nemať výplaty, nič, to nie je život.

V niektorých slovenských kluboch je to ozaj len trápenie. Vtedy si človek rozmyslí, či bude hrať profesionálne futbal na amatérskej úrovni, alebo sa bude venovať niečomu inému.

Ak by v lete prišla ponuka zo zahraničia, brániť sa jej nebudem, pretože za hranicami funguje futbal inak ako tu. Treba na sebe tvrdo pracovať a uvidí sa.

Máte aj vysnívanú ligu?

Ak by sa naskytla možnosť, rád by som si zahral v Turecku. Nebránil by som sa však ani takým krajinám ako napríklad Kazachstan. Menej vyspelá krajina, no čo sa týka futbalu a podmienok, má výborné referencie.

Hral som v Poľsku, Česku a všade bolo dobre. Preto by som chcel ešte vyskúšať niečo nové. Samozrejme, prihliadať budem aj na financie. Mám tridsať rokov a hrať na Slovensku za necelých tisíc eur? Zmysel v tom už nevidím.

Aké sú vaše ambície v Slovnaft Cupe?

Som typ hráča, ktorý chce vždy vyhrať. V minulosti som získal pohár v Česku, preto by som skvelým spoluhráčom v Petržalke doprial zažiť niečo podobné. Viem, že to bude náročné, keďže sme druholigista. Vo futbale je však možné všetko.

Koho by ste si priali v ďalšom kole?

Jediný z veľkých štadiónov, na ktorom som nehral, je Tehelné pole. Keď som pôsobil v Pohroní, nastúpil som proti Slovanu len doma v Žiari nad Hronom. Takže si prajem Slovan Bratislava.