Zlomil si nohu, bál sa konca. Mladík dostal v reprezentácii špeciálne ocenenie

Remíza so Severným Macedónskom, výhry proti Uzbekistanu a Ukrajine. Futbalisti Slovenska do 21 rokov vyhrali v Turecku turnaj pod názvom Antalya Cup 2021.

Skvelými výkonmi a dvomi gólmi sa blysol hráč Michaloviec MATEJ TRUSA (20), ktorý bol organizátormi označený za najlepšieho útočníka podujatia.

Dve výhry, jedna remíza. Ako hodnotíte vaše pôsobenie na turnaji?

Veľmi dobre. Išli sme tam ako neznáme mužstvo, medzi sebou sme sa nepoznali. Nevedeli sme, kto od koho môže čo čakať, no napriek tomu fungovalo všetko na výbornú.

Vykryštalizovala sa tam dobrá partia, ktorá dosiahla pekný úspech. Tréner obmieňal zostavu, aby všetci dostali priestor. Do každého zápasu sme išli vyhrať, dôležitá bola herná koncepcia a tímová chémia. So siedmimi bodmi sme spokojní.

Vy ste si prevzali tiež individuálne ocenenie za najlepšieho útočníka. Čo to pre vás znamenalo?

V prvom rade ma potešil triumf na turnaji, toto bol bonus. Osobne som s tým nerátal, prišlo to nečakane. O tom som sa viac potešil. Ocenenie nepatrí len mne, ale celej novej partii, ktorá pracovala výborne.

Ako prebiehali jednotlivé zápasy?

Na prvé stretnutie sme nastúpili proti Uzbekistanu a nejako špeciálne sme sa nepripravovali. Išli sme do zápasu s chuťou si zahrať, čo bolo aj vidieť.

Nielen týmto, ale aj ďalšími zápasmi nás sprevádzala organizovaná hra. Každou minútou nám narastalo sebavedomie, čo sme pretavili do pekného výsledku.

Medzi aké úspechy by ste zaradili triumf na Antalya Cupe 2021?

Určite medzi tie najvyššie. Nespomínam si, že by som v mužskom futbale niečo podobné zažil. Takže je to zrejme môj najväčší úspech kariéry.

Po každom góle ste spravili zaujímavé gesto. Prežehnali ste sa a ukázali do neba. Prečo?

Mám taký rituál aj keď idem na ihrisko. Zvykol som si na to a pomáha mi to namotivovať sa. Robím to aj z vďaky k Bohu, že som prekonal zranenie a mohol sa vrátiť k futbalu.

O aké zranenie presne išlo?

V septembri 2019 sme hrali doma a v desiatej minúte mi zlomil stopér Trenčína nohu. Išlo o dvojitú zlomeninu pravého predkolenia a najvážnejšie zranenie v mojej kariére.

Bol som veľmi smutný, rok som musel zostať úplne bez futbalu. Najtemnejšie obdobie mojej kariéry.

Náročné to bolo hlavne po psychickej stránke. Snažil som sa myslieť pozitívne, ale nie vždy to išlo. Hovoril som si, že je to akási skúška. Aby som bol silnejší. Vďaka dobrým ľuďom a odborníkom sa mi to podarilo prekonať a som im za to vďačný.

Čo vám po inkriminovanom momente prebiehalo hlavou?

Pamätám si len, že sa to všetko zbehlo veľmi rýchlo. Mal som obrovský adrenalín. Spomínam si, ako som sa prebral v nemocnici a mal som obavy, či ešte budem môcť hrať futbal.

Ocino bol z toho mimo, netrpezlivo sme čakali na röntgen. Našťastie, zlomenina nebola trieštivá, takže všetko bolo v poriadku.

Ako ste sa vracali na zelené trávniky. Išlo to ľahko?

V začiatkoch som mal veľký rešpekt, bál som sa. Najskôr som začal len s nahrávkami, nastupoval som len ako žolík. Vyhýbal som sa kontaktom, bál som sa vložiť do súboja pravačku.

Keď ma prvý raz na tréningu spoluhráč kopol do tej nohy, zvalil som sa na zem a plakal som. Zľakol som sa. Postupne som však zistil, že všetko je v poriadku. Hlava si uvedomila, že som zdravý a išlo to. Noha sa okopala a všetko už je ako má.

Zažili ste v kariére aj inú smolu, sklamanie?

Pre mňa je každý prehratý zápas malým sklamaním. Po každej porážke treba hľadať dôvody, prečo sa tak stalo. A pracovať na sebe, aby sme tomu predišli. Ak chcem byť v kariére úspešný, musím trénovať tvrdo a byť zodpovedný.

Aké máte ambície?

Dávam si krátkodobé ciele. Po reprezentačnej prestávke sa vraciam do klubu, takže sa sústredím týmto smerom. Hlavným cieľom je zachrániť ligu pre Michalovce. Verím, že k tomu dopomôžem svojimi gólmi.

Máte aj nejaký dlhodobý cieľ?

V reprezentácii by som rád zabojoval o miestenku na EURO.

A čo futbalové sny?

Chcem hrať v zahraničí ako každý mladý hráč, ale nemám vysnívanú ligu alebo klub. Chcem byť jednoducho najlepší ako sa dá a potom sa uvidí. Treba na sebe tvrdo pracovať a všetko príde.

Máte futbalový vzor?

Cristiano Ronaldo. Páči sa mi jeho mentalita, v mnohom ma inšpiroval. Je to veľká osobnosť, legenda.

Pamätáte si na svoje prvé futbalové kroky?

Ako každého chalana, k futbalu ma priviedol ocino. On hrával u nás na dedine v Horovciach. Po robote si chodil zahrať na amatérskej úrovni a veľmi ma inšpiroval.

Keď mal tréning, kopal som si do lopty. Postupne ma chlapi pribrali k sebe ako žolíka. Mne sa to veľmi páčilo a futbal som si zamiloval.

Ocino ma teda zobral do Michaloviec, kde som od prípravky prešiel všetkými mládežníckymi kategóriami. Ďakujem rodine za podporu. Vďaka futbalu mám množstvo zážitkov a verím, že najväčšie ešte len prídu.

Čo robíte okrem futbalu vo voľnom čase?

Venujem sa priateľke, máme spolu rôzne aktivity. Okrem toho si rád zacvičím a koníčkujem doma s loptou. Tiež si rád pozriem Netflix.

Keby ste sa mali futbalovým priaznivcom predstaviť, ako by ste sa charakterizovali?

Myslím, že som úprimný typ človeka, ktorý sa rád stretáva s pozitívne naladenými ľuďmi a nadšencami ako som ja.

Inak som celkom emotívny typ futbalistu, rýchlostný a dravý útočník.

Máte niečo na srdci, čo by ste chceli odkázať?

Poďakovať našim fanúšikom, že nám držia palce napriek tomu, že nemáme najlepšie výsledky. A že na nás nezanevreli i keď nemôžu byť s nami na štadióne. Hrozne nám už chýbajú, futbal bez nich a s nimi sa nedá ani porovnať. Verím, že čoskoro už budeme spolu.