Slovan čakal napriek veľkým investíciám na titul až päť rokov. Bolo ťažké prebudiť v hráčoch víťaznú mentalitu?
„S niektorými hráčmi sme sa museli rozlúčiť, pretože sa až tak nestotožnili s našou filozofiou. Aj v tomto smere sme sa snažili pracovať. Robili sme skupinové aj individuálne pohovory. Každý hráč musí mať svoje mini ciele. Každý z nich by chcel hrať vo futbalovejšej krajine, akou je Slovensko, a posunúť sa v kariére ešte ďalej.
Futbalista musí mať motiváciu zlepšovať sa každým tréningom. Následne to hráči musia pretaviť do zápasov, čo sa nám podarilo. Aj trénerská psychológia padla na úrodnú pôdu. Vytvorili sme supertím, ktorý prevalcoval ligu.“
V Slovane bolo vždy veľa individualít s veľkým egom, ktoré majú vlastné predstavy o tom, čo by bolo najlepšie. Je náročné ich usmerniť?
„Nie je to jednoduché. Každý z hráčov už niečo v kariére dokázal, každý má svoje ego. Niektorí si možno niekedy mysleli, že by sme niečo mali robiť inak. Možno na výber riešenia niektorých situácií sme mali rozdielne názory.
Niečo som im poradil a neboli s tým vždy stotožnení. Postupom času však dospeli k názoru, že im vždy chcem iba to najlepšie. Že to robím v prospech tímu. Aj preto máme v lige taký náskok.“
V kádri Slovana sú futbalisti štrnástich národností, dominujú temperamentní hráči z bývalej Juhoslávie. Zvyknete zvýšiť hlas?
„Čo sa týka tréningového procesu, stalo sa, že vybehli a mali menšie problémy. Stalo sa, že som musel zvýšiť hlas.