Mariánovi Kelemenovi titul opäť ušiel len o chlp

MICHALOVCE. Marián Kelemen má sebou už šiestu celú sezónu u našich severných susedov, druhú v Jagiellonii Bialystok.

S klubom mu končí zmluva koncom mesiaca, zostane tam aj naďalej?

Nestarnúci brankár s Jagielloniou Bialystok po roku obsadil v Ekstraklase znovu druhú priečku, keď mužstvo v konečnom účtovaní zaostalo za majstrovskou Legiou Varšava o tri body.

Skúsený 38-ročný strážca svätyne bol opäť oporou klubu zo severovýchodu Poľska a veľkou mierou prispel k vyrovnaniu najlepšieho umiestnenia v histórii klubu, aj keď všetky stretnutia nemohol odchytať kvôli zraneniu.

Odchovanec michalovského futbalu, ktorý v minulosti okúsil aj súťaže v Španielsku, Turecku, Grécku, Lotyšsku či Česku, sa s nami ochotne podelil o dojmy z nedávno skončeného ročníka.

Druhý rok po sebe ste s Jagielloniou skončili v lige na striebornej pozícii. Tešíte sa z tohto umiestnenia alebo ste viac smutný, že vám opäť o chlp ušiel titul?

„Pred sezónou by druhé miesto každý v klube bral všetkými desiatimi, ale podľa vývoja súťaže sa nám táto priečka trošku máli. Podobne ako vlani sme o titul bojovali do posledného kola, ale opäť nám to nevyšlo. Druhýkrát za sebou však byť poľským vicemajstrom je veľký úspech. Chýbalo nám trochu šťastia. Počas celej sezóny sme predvádzali dobrý futbal a držali sme sa na špici tabuľky. Finiš sme mali výborný, vyhrali sme posledné tri zápasy, ale nestačilo to.“

S fanúšikmi ste však aj druhé miesto oslávili ako majstrovský titul. Na námestie ich prišli tisícky...

„Už aj minulý rok som zažil takéto parádne oslavy. Ľudia boli šťastní, veď Jagiellonia nikdy predtým nedosiahla lepšie umiestnenie. Hoci teraz už každý túžil po titule, niet nad čím plakať. Máme za sebou dobrú sezónu a aj druhá priečka pre klub a fanúšikov znamená veľa.“

V nadstavbe ste veľa bodov stratili na domácom trávniku. Rozhodlo aj to, že ste nedočiahli na titul?

„Každé mužstvo na svete sa počas sezóny nevyhne hernej či výsledkovej kríze. Prihodilo sa to aj nám, slabšie obdobie mala napríklad aj majstrovská Legia Varšava. Keby sme boli doma úspešnejší, mohol byť titul náš. Niektoré domáce zápasy sme smolne prehrali. Búšili sme do súpera, nevyužili sme stopercentné šance a potom hostia využili z minima maximum. Stačilo vyhrať jeden duel a slávili by sme prvenstvo. Napríklad s Wislou Krakov sme zahodili tri tutovky, nepremenili penaltu a v závere sme z ojedinelej akcie inkasovali gól na 0:1.“

Ako hodnotí ročník vedenie klubu?

„Predsezónnym cieľom bolo postúpiť do skupiny o titul. Počas priebehu súťaže, keď sme sa permanentne pohybovali na horných poschodiach tabuľky, sa už začalo myslieť aj na prvé miesto, čo by bol najväčší úspech v histórii klubu. Aj keď sme titul nezískali, sezónu všetci považujú za úspešnú. Znovu sme sa prebojovali do európskych pohárov, takže spokojnosť je namieste.“

Vy ste ako spokojný s uplynulými dvoma rokmi v Jagiellonii?

„Po odchode z Michaloviec, kde som do posledného kola hral o záchranu v súťaži, sa mi to v Bialystoku obrátilo naruby. S mužstvom sme v oboch sezónach do záverečného kola bojovali o titul. Dvojročné pôsobenie v tomto klube som si užíval a hodnotím ho pozitívne. Vládla tam skvelá atmosféra, výborní boli aj naši fanúšikovia.“

V uplynulej sezóne vás v niekoľkých zápasoch z hry vyradili zranenia, s čím ste mali problémy?

„Zdravotné patálie som mal ešte v jesennej časti. Najprv som musel pauzovať pre natrhnuté lýtko, potom som si zlomil dve rebrá. Zranenia ma trošku pribrzdili, keby som bol zdravý, tak zápasov na mojom konte by bolo viac. Napokon som sa z toho dostal, odchytal som dovedna 23 stretnutí, čo je tiež slušné číslo. Som rád, že svojimi výkonmi som tiež prispel mužstvu k výbornému umiestneniu.“

Aká bude vaša budúcnosť, zotrváte na severovýchode Poľska aj naďalej?