Má 48 rokov a umelý prst. Tímu vychytal postup v Slovnaft Cupe

KOŠICE. V pohárovom derby na pôde Lokomotívy Košice chýbala Slávii TU Košice kvôli trestu brankárska jednotka Ľubomír Pangrác.

Využiť nemohla ani farmársku výpomoc z FC Košice.

A tak šiel do brány už 48-ročný Juraj Nemčík, tréner brankárov a správca štadióna Technickej univerzity na Watsonovej ulici.

Hoci v nej nepôsobil najistejšie, za odvahu si zaslúži palec hore.

Slávisti s ním v bráne postúpili po výhre 2:1 už do štvrtého kola Slovnaft Cupu.

„Spoločnými silami sme to zvládli. Na začiatku som si spomenul na časy, keď som tu chytal v roku 1993. A to už je strašne dlhá doba,“ pousmial sa Nemčík.

Jeho slová podčiarkuje fakt, že z hráčov stredajšieho súpera bol v tom čase na svete jeden-jediný!

V bránke má zrazu 20 rokov

Pri inkasovanom góle nemal Nemčík úplne čisté svedomie, aj keď hráč Lokomotívy loptu trafil výborne.

„Lopta trošku ´plávala´ a prekvapila ma. Bol tam ešte jeden horší zákrok, ale pri následnom centri som sa dostal do pohody. Nechcel som to chlapcom pokaziť, snažil som sa čo najviac im pomôcť,“ vravel brankár, ktorý počas kariéry chytal za dve desiatky klubov.

Súčasní spoluhráči mu výrazne pomohli aj tým, že v druhom polčase neumožnili Lokomotíve prakticky žiadnu strelu do priestoru brány.

Nie každý by si s blížiacou sa päťdesiatkou trúfol postaviť sa do brány v súťažnom zápase. Nemčík však trému nepociťoval.

„Keď sa postavím do brány a vidím päťku, mám dvadsať rokov. Lopta je pre mňa magnet, s chlapcami absolvujem každý tréning. Baví ma to a posúva ďalej,“ vyznal sa zo svojich pocitov a úprimne dodal: „Po vážnych zraneniach spred dvoch rokov, keď som si roztrhol achilovku a urobili mi umelý prst na ruke, som sa dopracoval k tomu, že som mohol chytať v Slovenskom pohári. To je pre mňa najväčšia odmena. Ďakujem Bohu a ľudom, ktorí mi dali možnosť, aby som sa vrátil.“

Oslavuje vínom. Pije ho na rýchlosť

Po zápase čelil Juraj Nemčík podpichovačkám, či sa Pangrác nemusí obávať o svoj post.

„To nie. Každý má v mužstve svoje miesto a viem, aká je moja pozícia. Som tréner brankárov a správca štadióna,“ hovoril.

Slávia TU postúpila medzi 32 najlepších slovenských tímov, čo je pre treťoligového nováčika rozhodne úspech.

Potoky piva ale preto netiekli.

„Ja som vinár a pijem ho na rýchlosť,“ smial sa Nemčík, ktorý sa ráno o siedmej musel hlásiť v práci.

Tá má široký športový záber.

V utorok sa na košickom štadióne konalo finále atletickej ligy, s účasťou Jána Volka, Mateja Tótha, Martiny Hrašnovej i ďalších špičkových slovenských atlétov.

„Trochu nám preorali ihrisko. Je to však všešportový štadión a sme radi, že sa ním môžeme pýšiť. Dobré je aj to, že sme po určitom čase dospeli k tomu, že sa na ňom dá hrať kvalitný futbal,“ pochvaľuje si Nemčík, ktorý v sebe nezaprel šoumena.

„Čo bolo so štadiónom počas mojej neprítomnosti? Dali sme tam strážnika, aby tam trochu postrašil,“ vravel žoviálne.

V ďalšom kole Slovnaft Cupu výrazne stúpa šanca uchmatnúť si atraktívneho súpera.

„Najlepšie by bolo asi derby s FC Košice, mali by sme to cez ulicu. Alebo Trnavu by som prijal. Kto príde, ten príde. Nechám to na osud,“ dodal zaskakujúci brankár klubu, ktorý už pohárové skúsenosti s ligovými súpermi má.

Vlani Slávia TU ešte ako štvrtoligista šokujúco vyradila Michalovce a nad jej sily bolo až Pohronie.