V drese Slovana strávil takmer 25 rokov, iba vojenská služba v Banskej Bystrici vzťah prerušila.
Zažil, keď jeho tímu na Tehelnom poli tlieskalo viac ako 40 – tisíc fanúšikov. Bol kapitánom Slovana, keď v roku 1992 získal federálny titul.
V čase najväčšej slávy nosil TOMÁŠ STÚPALA (56 r.) skôr dlhé a čierne vlasy. Mal husté fúzy. To bol jeho poznávací znak. Dnes má krátky zostrih, na tvári strnisko. Tmavé vlasy výrazne ubudli a vystriedali ich drobné šediny.
„Musel som si vypiť do dna prechod do reality. Náš rozhovor môžete nazvať mojou otvorenou spoveďou,“ rozprával legendárny kapitán iba pár metrov od Tehelného poľa. V pube u Belasých si dal stretávku s takmer so všetkými spoluhráčmi, šampiónmi z roku 1992.
Pôsobíte ako vyrovnaný človek. Platí to?
Teraz som už veľmi spokojný. Ale krátko po skončení kariéry to bolo veľmi ťažké. Hlavne nájsť si zamestnanie, že kde vás budú brať, aby ste to vedeli robiť. Musel som si vypiť do dna prechod z futbalu do normálneho života. Ako futbalisti sme nevedeli, že čo je realita. Počas hráčskej kariéry som nestal skôr ako o deviatej ráno. Môj biorytmus bol tak aj nastavený. Neskôr vstať, potom tréning. Kde by som sa ja budil o piatej hodine ráno? A teraz tak vstávam každý deň do práce. Mal som trošku šťastie, že ma kedysi zamestnal chalan, s ktorým som hrával za starých pánov. Robil som tam pätnásť rokov. Potom som si našiel prácu v motor-car. Päť rokov som šťastný ako blcha. Život sa otočil aj v môj prospech. Všetko zapadlo do seba a je to fajn.
Čierne vlasy nahradil krátky a šedý zostrih. Spoznávajú vás ľudia?
Som rád za súčasný účes, mám väčší pokoj. Keď som prišiel robiť do Mercedesu, tak ma nikto nespoznal. Nikto nevedel a stala sa mi taká vec.