Košičania utrpeli v pohári príliš krutú prehru

Lopta je síce guľatá, a aj vo futbale sa občas stávajú zázraky, ale zdá sa, že odvetný zápas semifinále Slovnaft Cupu medzi bratislavským Slovanom a MFK Košice na Pasienkoch bude zaradený už iba do kategórie s názvom pohárová formalita.

KOŠICE. Slovan prekvapil, lebo až na brankára Putnockého vyrukoval v Čermeli v plnej sile, zatiaľ čo Košičania, či už vynútene alebo z taktických zámerov, poslali na ihrisko aj zopár mladých pušiek (Martin Bukata, Tomáš Huk, Ondrej Duda), a možno to bolo aj o skúsenosti, že bol taký výsledok.

I keď, vzhľadom na prvý polčas, keď mohli žlto-modrí aspoň trikrát skórovať, kým Slovan prakticky nemal z čoho, je konečné skóre 0:3 pre nich príliš kruté.

Otvoril ho Marko Milinkovič, bývalý Košičan a včera najlepší hráč Slovana, z priameho kopu. Dobre si spomínal, ako sú postavené brány v Čermeli...

„Skôr som poznal bránu na južnej strane ihriska, vpravo od východu z kabín,“ usmieval sa strelec úvodného gólu po zápase.

„Na ňu som viac trénoval priame kopy, ako na tú, kde som dal gól dnes.“

Ale ani so severnou nemal problém, lebo má čarovnú ľavačku.

Jeho balkánsky „kamoš“ Darko Tofiloski sa nezmohol na žiadnu reakciu, a Marko ho tentoraz ušetril aj od nejakého slovného pichnutia...

„Teraz nie. To som si neodpustil po prvom či druhom zápase za Slovan, keď som mu dal dva góly za sebou. Boli tam nejaké srandičky z mojej strany, ale nič vážne. A Darko, samozrejme, to bral kamarátsky, športovo.“

Išiel do toho s čistou hlavou

Košický gólman tak športovo už nemohol brať svoje vylúčenie po „dvojkontakte“ s Peltierom. Po prvom videl rodák z Trinidadu žltú za filmovačku, po druhom zas Macedónčan Tofiloski červenú, za jeho stiahnutie.

Jedenástku si tak mohol užiť jeho náhradník, dvadsaťročný Matúš Ružinský. Dosť nečakane, a za tých pár sekúnd už nie je šanca dostať sa do prevádzkovej teploty.

„Vôbec som nečakal, že by som mal ísť na ihrisko. Bol som síce prekvapený, ale išiel som do toho s čistou hlavou. Veril som si, že Halenárovi jedenástku chytím. Myslel som si, že ju kopne na tú stranu, a preto som sa tam hodil. Chýbali centimetre, a loptu by som vytlačil vedľa žrde...“

Z kalicha horkosti sa mu dal ešte napiť aj Erik Grendel, parádnym „lobíkom“ z 25 metrov, v poslednej minúte.

„Musel som stáť trochu ďalej od brány, lebo brankár nemôže stáť na čiare, to je pochopiteľné. Grendel to kopal z diaľky, lopta išla vysoko a padla za mňa do brány. Snažil som sa hodiť, ale bohužiaľ, tiež som na ňu nedočiahol. Pre mňa to bol vlastne prvý štart za mužstvo v súťažnom zápase, a určite nebudem naň mať dobré spomienky, keďže som za necelých dvadsať minút dostal dva góly. Idem do sprchy, a dúfam, že to zo seba zmyjem,“ povedal košický debutant skormúteným hlasom.