Kinder: Po príchode Kmotríka nastal zmätok. Kozáka sme nechceli

Bol členom úspešného tímu Slovana zo začiatku deväťdesiatych rokov. Je prvým slovenským futbalistom, ktorý si zahral v Premier Leauge. V FC Middlesbrough pôsobil aj s kontroverzným Paulom Gascoignom.

Neskôr hrával v Pezinku a v súčasnosti trénuje Iskru Petržalka. „Na Slovan som nezanevrel, hoci sa k nám zachoval zvláštne,“ tvrdí VLADIMÍR KINDER.

V roku 1994 ste zvíťazili v ankete o najlepšieho futbalistu Slovenska. Ako prestížne ocenenie vnímate po 25 rokoch?

Vtedy som si to priveľmi neuvedomoval. Keď sa nad tým teraz zamyslím, bola to veľká pocta. Zvíťaziť v konkurencii hráčov ako Peter Dubovský, Ľuboš Moravčík či Dušan Tittel bolo výnimočné. Beriem to ako uznanie mojej roboty, veď od rána do večera som bol na ihrisku a behal som za loptou.

So Slovanom Bratislava ste v roku 1992 vyhrali federálny titul a v rokoch 1994 až 1996 ste ovládli slovenskú ligu, v ktorej ste boli takmer nezdolateľný. Ako si na to spomínate?

Boli sme skvelá partia. Chodili sme si spolu sadnúť po každom zápase, aj po prehratom. Navštevovali sa naše rodiny, cestovali sme spolu na dovolenky. Boli sme neprekonateľné mužstvo, ale len doma. V zahraničí sme výraznejší úspech nedosiahli. Hrali sme však proti elitným svetovým tímom ako Real Madrid či AC Miláno, ktoré v tom čase dva roky neprehralo.

Pri zlatej hokejovej generácii niektorí ľudia hovoria, že k úspechom ani nepotrebovala trénera Jána Filca. Ako to bolo v Slovane s koučom Dušanom Galisom?

Nebol typickým trénerom. Skôr bol mentorom. Dirigoval nás, usmerňoval a hráča dokázal motivovať, aby na ihrisku jazdil deväťdesiat minút. Mal okolo seba ľudí, ktorí mali na starosti tréningy. Neviem, či by sme úspechy dosiahli aj bez neho. Chvíľu nás trénoval Anton Dragúň, ale nefungovalo to a vrátil sa Galis.

Galis vás raz vystriedal v derby proti Interu Bratislava už v siedmej minúte. Ako ste to znášali?

Nebavili sme sa dva týždne. Po zápase som sa ho pýtal, prečo ma vystriedal. Odpovedal, že potreboval niečo zmeniť. Bolo 1:1. Nerozumel som tomu, keďže som sa dovtedy takmer nedotkol lopty. Napokon sme vyhrali 4:2, takže mu to vyšlo. Tak skoro vystriedať hráča je však unikát. Možno potreboval prekonať nejaký rekord.

V Slovane ste boli veľkým kamarátom s už nebohým Petrom Dubovským, ktorý je považovaný za najlepšieho slovenského futbalistu vašej generácie. Ako si naňho spomínate?

Chodili sme spolu na dovolenky a boli sme si veľmi blízki. Keď hrával v Španielsku a ja v Anglicku, telefonovali sme si každý deň. Dobre som sa poznal aj s jeho bývalou priateľkou, ktorá žije v Španielsku. Občas si napíšeme. Bol to geniálny futbalista a perfektný človek. Mám naňho iba slová chvály. Škoda, že už nie je medzi nami.

Ľubomír Višňovský povedal, že Žigmund Pálffy videl hokej o pol sekundy skôr ako ostatní. V čom tkvela genialita Dubovského?

Mal predvídavosť, ale bol aj nevyspytateľný. Niekedy nechcel ísť hrať za československú reprezentáciu. Nebavilo ho to tam. Nemal tam takú partiu ako v Slovane. Aj preto rebeloval a vyhovoril sa, že je chorý. Potom dostal dištanc a nemohol hrať za Slovan proti Sparte. Keď som prišiel do reprezentácie, bývali sme spolu na izbe. Mali sme vtedy šancu postúpiť na majstrovstvá sveta do USA 1994. Remizovali sme s Belgickom, ale potrebovali sme zvíťaziť.

Vedú sa polemiky, kto je najlepším slovenským futbalistom v ére samostatnosti. Zväčša sa fanúšikovia rozhodujú medzi Dubovským a Hamšíkom. Aký je váš názor?