Vengloš dosiahol, o čom môžu iní Slováci len snívať. Jeho metódy boli pre Britov šok

BRATISLAVA. Svojimi metódami predbehol dobu. Bol výnimočný stratég, vizionár. Mohli ste sa ho pýtať na čokoľvek, reč vždy stočil na futbal. Bol mu oddaný.

Žiadny slovenský futbalový tréner nezískal vo svete také renomé ako Jozef Vengloš.

Náš najlepší tréner 20. storočia v utorok večer zomrel v kruhu najbližších. Vo veku nedožitých 85 rokov.

Ako odborníka ho uznávali po celom svete. Bol vzdelaný, slušný a kultivovaný človek. 

Trénoval päť reprezentačných tímov: Československo, Slovensko, Austráliu, Malajziu a Omán.

Za totality ho lákala do svojich služieb aj slávna Barcelona, no súdruhovia mu do Španielska nedovolili odísť.

Prvý cudzinec v anglickej lige

"Barcelona ma chcela po roku 1980, bol som vtedy aj v Španielsku," spomínal pred rokmi Vengloš.

Post trénera mu ponúkal legendárny Ladislav Kubala, najlepší futbalista Barcelony minulého storočia. 

„Otec sa vždy snažil pomôcť úspešným. Vedel o kvalitách pána Vengloša,“ priznal vlani počas návštevy Slovenska Kubala junior.

Vtedajší šéf československej televýchovy Antonín Himl však Vengloša nepustil. Oponoval, že ešte niečo musí pre republiku urobiť.

Keď v roku 1990 Vengloša angažoval anglický klub Aston Villa, stal sa prvým cudzincom v dejinách, ktorý viedol tím Premier League.

Zaviedol špeciálnu stravu

Slovák zaviedol v Anglicku napríklad špeciálne stravovanie s určeným príjmom vitamínov a tekutín aj diétu s vysokým podielom sacharidov.

Mnohé futbalové hviezdy vtedy popíjali aj počas týždňa ako rockové hviezdy a životospráva im bola proti srsti.

Venglošove metódy, ktoré sú dnes absolútne bežné, boli vtedy pre Angličanov až príliš veľkým šokom.

A tak po roku skončil. Otvoril však cestu ďalším trénerom z Európy.

S podobnými metódami o niekoľko rokov neskôr prerazil v Arsenale Francúz Arséne Wenger.

Trénerské úspechy Vengloša sú známe: od titulov v Slovane až po triumf na finálovom turnaji majstrovstiev Európy 1976 spolu s Václavom Ježkom.

Prednášal po celom svete

Venglošovou trénerskou metodikou sa inšpiroval svet. Prednášal v 120 krajinách sveta.

Sporting Lisabon, Aston Villa, Fenerbahce Istanbul, Celtic Glasgow – tieto veľkokluby koučoval.

Niečo také je pre našich súčasných trénerov nepredstaviteľné. Československo viedol v 77 medzištátnych zápasoch. K takému číslu sa nik pred ním ani po ňom nedopracoval.

Po rozdelení spoločného štátu sa stal prvým trénerom slovenskej reprezentácie.

Volali ho Uncle Jo

Keď koučoval chýrny Celtic Glasgow, zavolal do tímu aj prvého Slováka, Ľubomíra Moravčíka.

Glasgowské noviny ho vtedy podpichovali: Uncle Jo (strýko Jo, čo bola Venglošova prezývka), si priviedol svojho synovca.

Moravčík v derby proti Rangers zažiaril, dal dva góly a na dva prihral Larssonovi. Celtic vyhral 5:1 a Vengloš vrátil novinárom na tlačovke podanie nechytateľným returnom: Uncle Jo has excellent eyes. (Strýko Jo má skvelé oči.)

Pripravil do sveta plejádu hráčov. Podľa vlastných skúseností im vtĺkal do hlavy, že sa treba učiť reči, nielen kopať do lopty.

Ideme hrať pre vašu budúcnosť, prízvukoval zverencom pred majstrovstvami sveta 1990 v Taliansku, kde Česko-Slovensko skončilo šieste.

Prerobil Ondruša

Vengloš bol aj úspešný hráč. Už ako šestnásťročný hral druhú ligu za Ružomberok. V roku 1954 prišiel študovať do Bratislavy na Vysokú školu pedagogickú.

Za Slovan hral jedenásť rokov a v roku 1955 ho s kapitánskou páskou doviedol k titulu majstra Československa. Mal pritom iba devätnásť.

Nastupoval aj v Československej reprezentácii “B“, za olympijský výber a výber ligy. Celkovo zaznamenal tridsaťtri reprezentačných štartov.

Jeho mentorom a vzorom bol legendárny tréner Leopold Jim Šťastný, ktorý sa preslávil aj vymýšľaním prezývok. 

Na mládežníckom turnaji v Taliansku po výhre nad AC Miláno Vengloš preberal trofej od Giny Lollobrigidy. Po bozkoch od slávnej herečky mu prischla prezývka Lolo. 

V roku 1965 počas zájazdu v Austrálii zaujal zástupcov FC Sydney, v tom čase bol už Vengloš asistent trénera Šťastného. 

V cudzine zostal a okrem trénovania pracoval aj ako učiteľ na High School Maroubra v Sydney. Neskôr viedol aj národný tím Austrálie (1967 - 1969). 

Po návrate na Slovensko sa stal hlavným trénerom tímu VSS Košice, s ktorým vybojoval v najvyššej súťaži druhé a tretie miesto.

Veľké úspechy prišli v Slovane (1973 - 1976) , kde vystaval jeden z najlepších tímov v dejinách klubu. Získal dva tituly majstra Československa. 

Niektorých hráčov preorientoval a našiel im nové pozície. Z útočníka Ondruša vychoval svetového libera.

Ofenzívneho stredopoliara Jozefa Čapkoviča zaradil do stredu obrany a krajní obrancovia Pivarník a Gögh jazdili po krídlach. Jeho tím sa stal ústrednou zásobárňou majstrov Európy 1976.

Strojca majstrov Európy

"Jozef Vengloš je mužom, ktorý ma formoval ako hráča aj ako človeka. Najskôr mi našiel stabilné miesto v Slovane Bratislava a v Belehrade ma presadil do zlatého finále," spomínal Ján Švehlík, majster Európy z roku 1976.

"Aj keď to nikdy nepriznal, myslím si, že mi pomohol práve on. Bobbyho Polláka v semifinále vylúčili a na krídlo to skôr vyzeralo na rozbehnutého Frantu Veselého. Dáme tam Švehlíka, povedal zrejme Vengloš, a ja som dal Nemcom prvý gól. Ďakujem, tréner. Nikdy na to nezabudnem," dodal Švehlík. 

Vengloš patril k hlavným strojcom zlatého belehradského úspechu československých futbalistov, ktorí v roku 1976 získali historický titul majstrov Európy.

Bol asistent trénera Václava Ježka. 

"Mal s nami bezhraničnú trpezlivosť. Kým Václav Ježek bol impulzívny a vedel nás nabudiť, pán Vengloš bol skôr chlácholiteľ. Spoločne to spojenie fungovalo skvele," opisoval ho legendárny Antonín Panenka. 

Štyri roky po belehradskom triumfe si Vengloš a Ježek pozície vymenili a Slovák už v pozícii hlavného trénera doviedol na majstrovstvách Európy v Taliansku tím k zisku bronzu.