Ján Lašák hodnotil v rozhovore pre Sportnet uplynulé juniorské MS. Za ôsme miesto môže aj mladý vek kádra. Okrem štvrťfinálovej prehry s Kanadou to však podľa neho nebol zlý turnaj.
Zaujal ho brankár Lenďák, chválil Chrenka aj trénera pri premiére na lavičke.
"Veľa mladých slovenských rodín odchádza do Čiech a ich deti tam začínajú hrať hokej. Od nás utekajú, tam sa majú dobre a je to pre nás citeľné. Keď vidím ich podmienky na hokej, vravím si, že to je nádhera," hovoril o rozdieloch medzi Českom a Slovenskom.
Pre Slovensko bol turnaj opäť takou klasikou – postup zo skupiny, vypadnutie vo štvrťfinále. Ako hodnotíte výkony Slovákov?
Až na ten posledný zápas, ktorý zanechal istú pachuť z celého turnaja, to nebolo až také zlé. 18 z chalanov môže hrať aj o rok. Vieme, že ročník 2006 máme slabší a v týchto kategóriách hrá veľkú rolu fakt, či ide o slabší alebo silnejší ročník. Tento ročník sme nemali silný a tým pádom to bolo ťažšie aj pre trénerov.
V týchto kategóriách je rok veľmi veľa a som presvedčený o tom, že mladý vek mužstva hral veľkú rolu. Na to, že to bolo najmladšie mužstvo na majstrovstvách, to naozaj nebolo to zlé.
Nechcem však, aby to znelo alibisticky. Stále sú veľké priestory na zlepšenie.
Kto vás na turnaji zo Slovákov najviac zaujal?
Veľmi sa mi páčil brankár Alan Lenďák. Od Michala Prádela som očakával, že bude chytať tak, ako chytal. Lenďák vlani trochu nestíhal a odvtedy sa veľmi zlepšil a veľmi sa mi páčil.
Ako celkovo hodnotíte výkony brankárov na turnaji?
Mali sme veľmi vyrovnanú trojicu, asi najviac v histórii slovenského hokeja. Každý jeden z nich mohol byť jednotka.
Ukázalo sa, že Peter Kosa zvolil dobrú variantu s Alanom Lenďákom na začiatku, aby si Mišo Prádel oddýchol na ďalší zápas. Chalani chytali dobre. Avšak myslím si, že platí to, čo aj na celé mužstvo. Posledný duel pokazil dojem z celého turnaja.
Z môjho pohľadu boli brankári oporami v každom zápase. Držali nás, pomáhali nám. Je samozrejmé, že proti Švajčiarom chceme vyhrať, ale dva góly, ktoré dostal Prádel v oslabení, boli veľmi ťažké. Nemôžeme ho za ne obviňovať.
Zápasy proti Švédsku a USA ukázali veľký potenciál, ale proti Kanade prišiel kolaps. Ako ste vnímali štvrťfinálové stretnutie? Prečo to skončilo debaklom 1:7?
Je tam mnoho faktorov. Od sebavedomia, cez zručnosti až po celkovú kvalitu. Rozhodlo veľmi veľa drobných detailov, v ktorých bola Kanada lepšia.
Asi najviac skloňovaným slovenským hráčom bol Tomáš Chrenko. Strelil päť gólov a bol viditeľný v potrebných momentoch. Čo vám ukázala jeho hra?
Je vidno, že je menší chalan a súboje nevyhľadával. Na druhej strane bol však v presilovke na puku extrémne šikovný. Vie to trafiť. Má talent a rozvíja ho tvrdou prácou. Vidno, že dotyk s pukom a strela sú jeho silné stránky. Vidí veci, ktoré iní nevidia.
Z môjho pohľadu trochu potrebuje zlepšiť hru do tela, aj keď v dnešnej dobe to nie je už až tak dôležité – ani hviezdny Connor Bedard sa nezráža. Avšak ak trochu zosilnie, bude výborný hokejista.
Tréner Peter Frühauf mal pri mužstve premiéru. Ako hodnotíte jeho pôsobenie na lavičke?
Veľmi dobre. Páči si mi, ako funguje. Poznám ho osobne a viem, že sa od začiatku snažil vytvoriť rodinu. Hráčom vštepoval to, že idú vyhrávať. To je cesta. Petra Frühaufa poznám ľudsky aj odborne a môžem povedať, že je výborný tréner.
Čo hovoríte na výkony Česka? Štvrtýkrát za sebou majú medailu.
Vidno, že hokej v Čechách napreduje. Podmienky, ktoré majú, sú skvelé. Budujú sa tam nové štadióny, majú peniaze.
Veľa mladých slovenských rodín odchádza do Čiech a ich deti tam začínajú hrať hokej. Od nás utekajú, tam sa majú dobre a je to pre nás citeľné. Keď vidím ich podmienky na hokej, vravím si, že to je nádhera.
Nový štadión majú v Jihlave, stavajú v Třebíči, v Nymburku aj v Brne. My nevieme spraviť jeden poriadny štadión na majstrovstvá a oni ich majú 15. Slepo im závidím.
Z toho potom pramení aj ich sebavedomie. Ak mladý hráč vyrastá v čistom a peknom prostredí, je sebavedomý.
Ak vyrastá v našich podmienkach, niekto mu povie, nech nevykrikuje na ľade, nech sa pozrie, čo sa deje na Slovensku. Musí len sklopiť uši a povedať, že to je pravda. Je to veľmi ťažké.
Ako sa Čechmi môžeme inšpirovať?
Musíme tvrdo pracovať. Najprv my, ktorí sme zapojení v slovenskom hokeji. Ja verím tomu, že brankári budú každý rok veľkými oporami. To je moja základná úloha.
A ako sa inšpirovať v stavbe nových štadiónov, nie je otázka na mňa. Všetci vieme odpoveď, ale nie je to otázka na mňa.
