Šokoval celý hokejový svet. Pred šampionátom strelci jeho meno nepoznali, po turnaji o jeho výkonoch hovorili s rešpektom. Ján Laco sa stal najlepším brankárom majstrovstiev sveta a dostal sa aj do All-Star turnaja. Skromný Lipták, ktorý naposledy pôsobil v tíme KHL HC Lev Poprad, mal veľký podiel na cennej striebornej medaile.
Slováci sa mohli v Helsinkách oprieť o spoľahlivé výkony Jána Laca. Ten pôsobil istým dojmom, hoci v národnom tíme nemal veľké skúsenosti, odchytal skvelé zápasy. Aj vďaka Lacovi sa naši prebojovali do štvrťfinále a jeho výrazný rukopis bol čitateľný aj výhrach nad Kanadou či Českom.
Jano, ak sa hovorí o striebornej helsinskej rozprávke, tak do nej patrí aj rozprávkový príbeh brankára Laca. Z neznámeho gólmana sa stal muž, o ktorom sa hovorilo stále viac a viac...
„Aj rozprávkový príbeh jednotlivca sa niekde musí začať. V prvom rade je to o príležitosti. Ja som ju dostal. A chytil sa toho. Získal si dôveru. A na tom sa už dá stavať."
Pritom do turnaja ste vstupovali v pozícii brankárskej dvojky...
„Do bránky som sa dostal po tesnej prehre s Kanadou. Ale Fínom sme podľahli 0:1. No tréner ma podržal. Chytal som ďalej, cítil som dôveru."
A kedy ste pociťovali najväčší tlak?
„Ten tlak bol v podstate permanentný. Pre nás bol každý zápas existenčný. Po dvoch prehrách sme museli víťaziť, ak sme chceli splniť náš prvotný cieľ - vybojovať priamu účasť na olympiáde. V našej skupine sa to tak zamotalo, hrať sme museli až do posledného zápasu."
V kľúčovom zápase s Francúzmi, kde ste bojovali o postup zo skupiny, to bola gólová prestrelka. Také zápasy brankári v láske nemajú...
„Nemajú, ale sú aj také stretnutia. Podstatné je, ako skončia. Víťazstvo sa ráta, to ostatné ide potom bokom. A my sme Francúzov dokázali zdolať."
Badali ste na sebe, že tak, ako mužstvo vyhrávalo rástlo aj vaše sebavedomie?
„Je to priama úmera. Vyhráte a zase si o niečo viac veríte. Chalani pomohli mne, ja potom im. Takto sa to nabaľovalo. Všetci sme si potom trúfali viac a viac."
Bolo vašou výhodu, že do štvrťfinálového súboja s Kanadou ste nastupovali v pozícii jasného outsidera?
„Vždy je výhodou, ak sa od vás tá výhra tak nečaká. Papierovo sme boli slabším mužstvom. V takej pozícii sa vám hrá lepšie, môžete len prekvapiť. To bol aj náš prípad. Verili sme, že aj na silnú Kanadu môžeme nájsť recept. Našli sme ho."
Najemotívnejším zážitkom bol aj pre hráčov duel s Českom?
„Musel byť, už len preto, lebo z každej strany sme počúvali o českom komplexe. Nik si ho nepripúšťal. Chceli sme ukázať, že zo suseda obavy nemáme, že aj v tomto zápase odvedieme dobrú robotu a presadíme sa. Som rád, že teraz nám to s Čechmi vyšlo."
Ako dlho trvá, kým prebolí finálová prehra?
„Krátko po prehre s Rusmi to bolo ťažké. Prehra v boji o titul mrzela. Ešte aj po stretnutí sme v mixzóne boli pri rozhovoroch nastavení tak, že je to škoda, že nemáme zlato. Zamýšľali sme sa nad tým, či sme nemohli spraviť niečo inak. Ale po príchode domov sme už to druhé miesto vnímali inak. Veľmi pozitívne. Keď sme videli radosť tých ľudí, tak sa dostali už len pozitívne myšlienky. Nečakal som, že ľudia to budú s nami tak prežívať a že toľko ich príde po našom návrate do ulíc."
Titul vicemajstra sveta sa patrí osláviť. Dáte si záležať?
„Neviem ako dlho sa striebro oslavuje. Po prílete som ešte ostal v Bratislave, ale už som sa tešil domov, na dcérku. Pochopiteľne, že aj s rodinkou a kamarátmi sa patrí úspech osláviť. Nejaký čas bude ten šampionát doznievať, ale ja také veci nezvyknem preháňať."
Vy ste si z Helsínk doniesli aj bonus v podobe ocenenia pre najlepšieho brankára turnaja. To vám už nik nevezme...
„Tá cena, ktorú som dostal, no, niečo krásne. Po turnaji som si so smiechom pri manželke povedal: Som momentálne najlepší brankár na svete."
Neľutujete, že už ste mali podpísaný kontrakt s ukrajinským Doneckom? Predsa len vaša cena mohla ísť po šampionáte hore.
„Bol som rád, že do Fínska som už išiel s tým, že som vedel, že mám niekde miesto isté. Nemusel som myslieť na to, čo bude v ďalšej sezóne, som spokojný s tým, ako to je."