Ivan Kriššák si nevie predstaviť, že by sa sťahoval do iného mesta

PREŠOV. Novinár, ktorý sa svojej profesii venuje už dvadsať rokov. Je spätý s Tatranom, či už futbalovým alebo hádzanárskym. O tom ako sa dostal k novinárčine a čo mu dala televízia sa s nami podelil “šporťák“ Ivan Kriššák.

V našom seriáli predstavujeme „multifunkčného“ žurnalistu Ivana Kriššáka.

Nie je tajomstvom, že ako rodák z Prešova nedáš dopustiť na svoje rodné mesto.

„Je to tak. Prešov mám rád. Tu som sa narodil a taktiež aj študoval od základnej až po vysokú školu. Žijem tu od narodenia a neviem si predstaviť, že by som sa sťahoval do iného mesta. Je to tak, na Prešov nedám dopustiť.“

Aj za mladých čias si mal blízko k športu?

„Áno. Od malička som sa venoval rôznym športom. Ale nielen to. Študoval som aj všetky športové časopisy. Denník Šport bol môj pravidelný. Bol som schopný prejsť aj celé mesto, aby som si ho kúpil.“

Máš rád športové štatistiky?

„No, Marcel Merčiak síce nie som, ale niekedy som si štatistiky aj sám robieval. Venoval som sa predovšetkým futbalu. V minulosti nebol k dispozícii internet ako dnes, takže som si písal góly hráčov a spracovával som si ligové tabuľky. Bola to taká moja záľuba. Dnes je to už samozrejme iné. Žijeme v internetovej dobe a ľahšie sa k štatistikám dostáva.“

Hral si futbal aj aktívne?

„Pravdaže. Začínal som ešte ako malý chlapec. Hral som za Tatran Prešov v žiackych kategóriách. Neskôr ako dorastenec som pôsobil v klube v obci Fintice, kde som bol brankárom. Bohužiaľ, zdravotné problémy, ale aj začiatok mojej novinárskej kariéry, mi neumožňovali ďalej pokračovať v tejto záľube.“

Venoval si sa ako chlapec aj iným športom?

„Venoval som sa volejbalu, tenisu, stolnému tenisu, dokonca som chodil aj na šach. K nemu ma priviedol môj dedko, ten si zahral šachovú extraligu ešte ako 77-ročný. Ale najmilší mi bol futbal.“

Ako si sa dostal k novinárčine?
„Bolo to na vysokej škole, hneď v prvom ročníku. Mal som dvoch spolužiakov, terajšieho šéfredaktora MY Prešovské noviny Miša Franka a Rola Kyšku, ktorí začali pracovať vo vtedajšom denníku Korzo. V tomto denníku som našiel inzerát, že redakcia hľadá športového redaktora. Zavolal som tam a dali mi pripraviť tri články. Zrejme sa im páčili, keďže so vtedajším šéfredaktorom Petrom Bercikom sme sa dohodli na ďalšom pokračovaní a popri štúdiu som začal s novinárčinou. Gro bol šport, ale neskôr som sa v denníku Korzo začal venovať aj iným témam.“

Začal si v novinách, ale doma si aj v televízii. Začínal si v TV Vega. Ako si sa tam dostal?

„Prešiel som si v podstate všetkými typmi médií – od printov, internetu, cez rádio až k telke. Do TV Vega som sa dostal v roku 1998. Chcel som to skúsiť. Podobne ako v Korze som prišiel do televízie a opýtal sa, či nehľadajú niekoho na šport. Zhodou okolností tam práve takého človeka hľadali. Aké jednoduché, že?“

Mal si tam aj svoju športovú reláciu, ktorá sa vysielala pravidelne.

„Bola to športová relácia, do ktorej som si volal hostí, ktorí boli so športom spätí. Spomínam si na rozhovory s futbalistami ako boli Marek Petruš, Jozef Valkučák, ale i hokejistkami a kopec ďalších.“

Medzitým si pracoval aj v týždenníku Novinky. Aké to bolo?

„Tento, dnes už žiaľ neexistujúci týždenník, znamenal môj návrat k novinárčine po tom, čo som sa venoval tomu, čo som študoval – teda manažovaniu. Oslovil ma kolega, či by som pre nich nemohol písať. Súhlasil som a teraz som rád, že som tak urobil a vrátil sa k novinárčine, hoci to nie je najľahšie povolanie.“