TREBEĽOVCE. Piatoligové mužstvo TJ Santrio Láza od začiatku sezóny 2020/21 vedie žena - trénerka. Rodáčka z Trebeľoviec, časť Láza, kde mužstvo pôsobí, je jednou z mála žien, ktoré držia trénerskú taktovku v mužskom futbale.
Hoci je post kormidelníčky trebeľovského mužstva jej prvým angažmánom, ambiciózna Kristína „Kika“ Cerovská verí, že by mohla inšpirovať aj ostatné ženy a stať sa priekopníčkou.
Keď treba, tak hráčov aj zakričí
Kristína žila dlhé roky mimo regiónu. Časť života strávila aj za hranicami. Po približne osemnástich rokoch sa vrátila do rodnej Lázy v okrese Lučenec, kde jej ponúkli miesto trénerky tímu piatej ligy.
Najskôr odmietla, no potom kývla a po rokoch hráčskej kariéry skúša niečo nové.
„Síce som študovala na vysokej škole trénerstvo, no doteraz som žiadny tím neviedla. Hrať s mužmi bolo pre mňa vždy prirodzené, ale trénovať ich bola novinka. Nebola som si istá, ako ma mužstvo príjme. Našťastie, s niektorými chalanmi sme sa poznali aj predtým, takže to išlo ľahko. Do kabíny som napriek tomu vstupovala s rešpektom,“ opísala Kristína svoje prvé chvíle v úlohe kormidelníčky.
Prvotné obavy rýchlo opadli a chémia medzi hráčmi a trénerkou začala rýchlo fungovať. Netrvalo dlho a zotreli sa rozdiely aj zmazali predsudky. Chlapi rešpektujú trénerku a trénerka rešpektuje svojich zverencov. Keď treba, 33-ročná kormidelníčka vie zvýšiť hlas.
„Na zápase ani tak nie, ale na tréningoch som na chalanov od nervov už zakričala, lebo ma nepočúvali. Zatiaľ na to reagovali tichom, tak uvidíme, kedy mi to opätujú,“ zažartovala.
Sympatická Trebeľovčanka nemá problém obuť si kopačky a naskočiť do hry v priateľskom zápase či na tréningoch. „Keď hrám s chlapmi, idem do tvrdších stretov a ani neodtiahnem nohu. Či sú to muži alebo ženy, idem do súboja tak tvrdo, ako je to potrebné.“
Túžila po zahraničnom angažmáne
Cerovská prvýkrát privoňala najpopulárnejšiemu športu na svete v detstve a ostala mu verná doteraz. „Teraz je iný čas. Vtedy sme zhodili školské tašky a utekali sme hrať futbal. Každý boží deň som bola s chalanmi na ihrisku. Nebyť ich, tak by som sa od futbalu asi neskôr odklonila. Len vďaka nim som sa dostala tam, kde som,“ prezradila mladá trénerka.
Na ihrisku začínala ako útočníčka, neskôr sa posunula bližšie k stredu. Prvé súťažné skúsenosti zbierala v prvoligovom tíme žiačok a neskôr žien vo Veľkom Krtíši, odkiaľ si to po Žiari nad Hronom a Nových Zámkoch namierila do bratislavského Slovana.
V klube z hlavného mesta bola latka nastavená vyššie, no Kristína ju nepodliezla. „Nikdy som nemala chuť skončiť s futbalom. Naopak, chcela som ísť čo najďalej. Cieľom bolo dostať sa do reprezentácie a neskôr aj do zahraničia. Dosiahla som oboje.“
Od šestnástich rokov získala miesto v slovenskej reprezentácii. Po štúdiu na Venglošovej futbalovej akadémii pokračovala na vysokej škole trénerstvom futbalu. Odtiaľ potom odišla na tri roky hrať do prvej ligy do Švajčiarska.
„Slovenky na ihrisku makajú viac a idú na doraz, kvalita ligy sa s našou nedá porovnať,“ zhodnotila Trebeľovčanka, ktorá pôsobila aj v Rakúsku a Česku. Pochváliť sa môže aj miestom v ženskej jedenástke roka 2003 a 2013.
Užíva si hráčsky dôchodok
Roky pravidelných namáhavých tréningov a súťažné povinnosti si čoskoro vypýtali daň. Telo potrebovalo čoraz viac času na regeneráciu. Po Švajčiarsku preto začala spomaľovať.
Na futbal však úplne nezanevrela a hráčsky dôchodok chce stráviť v druholigových Nových Zámkoch. Viac pozornosti a energie venuje trénerským povinnostiam.
„Nemala som ambície byť trénerkou na plný úväzok. Skôr som plánovala len sem tam niekomu odovzdať svoje skúsenosti. Ponuka zo Santria môj postoj zmenila, aj keď to nie je jednoduché. Ako hráčka som sa 90 minút sústredila len na svoj výkon. V úlohe trénerky však nad futbalom rozmýšľam stále. Príprava na zápas, ako nastaviť tréning, ako motivovať chalanov a analyzovať odohraté zápasy. Hráči na toto nemusia myslieť,“ podotkla.
Santrio Láza v ostatných rokoch okupovalo vrchné priečky D skupiny V. ligy a od Kristíny sa očakáva, že trend udrží. „Myslím, že mám dosť skúseností, ktoré som zbierala od trénerov v Slovane či vo Švajčiarsku. V súťaži je viacero dobrých mužstiev. Favoritom je Revúca a dobrý tím má aj Veľký Krtíš, Čebovce či Málinec, takže to bude náročné aj vzhľadom na to, že mám k dispozícii veľmi oklieštenú zostavu a veľa zranených hráčov,“ dodala Kristína Cerovská.
autor: Jozef Mikuš
ANKETA
V kabíne si spravila rešpekt, zvýšila morálku
Igor Lapin, prezident TJ Santrio Láza: „S Kristínkou som veľmi spokojný. Morálka hráčov pod jej vedením zvýšila. Chlapci predtým trénovali len sporadicky, teraz sa ich na tréningoch schádza viac. Radi trénujú, pretože jej príprava má myšlienku a zmysel. Tiež si vie spraviť rešpekt a keď treba, tak na chlapcov zakričí.“
Roman Balaško, hráč TJ Santrio Láza: „Na jednej strane je trochu netypické, že máme trénerku, no na strane druhej je Kika pre mužstvo veľkým prínosom. Tréningová morálka sa zlepšila, príprava má hlavu aj pätu. Naša trénerka vie, čo chce s mužstvom urobiť a aj odozva z kabíny je dobrá.“
Ján Dobročka, hráč TJ Santrio Láza: „Nevnímam, že máme trénerku ženského pohlavia. Kika sa vyzná do futbalu a to je najdôležitejšie. Kvalita prípravy je omnoho vyššia. Cítim to sám na sebe. Tréningy nás začali baviť a je to vidieť. Aj v kabíne si vedela spraviť rešpekt.“