Agentúrnu správu sme nahradili autorským textom.
POPRAD. Tatranský horolezec Peter Hámor začal sériu výstupov na himalájske osemtisícovky na tej najvyššej – na Mount Evereste (19. mája 1998).
Bezmála o devätnásť rokov neskôr skompletizoval najcennejšiu horolezeckú métu – Korunu Himalájí. Stál na všetkých osemtisícovkách sveta. Pred ním sa to podarilo len 34 horolezcom.
V pondelok spoločne s Michalom Sabovčíkom vystúpili na siedmu najvyššiu horu sveta – Dhaulágirí (8161 m), čo je v preklade Biela hora. Horolezci na ňu vystúpili až ako na predposlednú zo štrnástich osemtisícoviek – v roku 1960.
Stratil priateľa
Najúspešnejší slovenský horolezec mal pred poslednou osemtisícovkou rešpekt. Pokúšal sa dosiahnuť jej vrchol už pred ôsmimi rokmi, ale jeho úsilie zmarila vtedy tragédia.
Pri zostupe z prvého výškového tábora sa vtedy do ľadovej trhliny zrútil Hámorov kamarát a spolulezec Piotr Morawski. Poliak zahynul, Hámor potom výpravu pochopiteľne odvolal a vrátil sa. „Na to sa nedá zabudnúť, pamätám si na to veľmi dobre, je to stále veľmi smutné. Kopec však za nešťastie nemôže a nepoznamenalo to ani môj vzťah k nemu,“ opisoval Hámor pred odchodom na tohtoročnú expedíciu pre denník Pravda.
„Mal som roky, keď som Dhaulágirí z programu vynechal a čakal som, kým si všetko v hlave urovnám. Posledné sezóny som už viedol debaty s chalanmi o tomto výstupe, rozhodnutie nepadlo minulý mesiac. Bol to už dlhšie možný cieľ, ale vždy sme uprednostnili napokon niečo iné.“
Ešte v nedeľu 14. mája sa obaja horolezci dostali do výšky 7 250 metrov, kde prespali, expedícia o tom informovala na sociálnej sieti, v tom čase horolezcov od vrcholu delilo vyše 900 výškových metrov. V pondelok vo výstupe pokračovali.
Oboch horolezcov ešte podľa Sabovčíka čaká zostup do tábora C3. Podľa informácií z nedele sa mal do základného tábora vrátiť tretí člen expedície Michal Gabriž, kde sa pre problémy s chrbtom ostal liečiť horolezec Tomáš Petrík.
Do základného tábora vo výške 4 500 metrov sa slovenskí horolezci presunuli 13. apríla, výstup im v predchádzajúcich dňoch komplikovalo sneženie. V tábore C2 dokonca prišli o jeden stan.
Aklimatizačné výstupy absolvovali horolezci ešte pred niekoľkými týždňami v himalájskom údolí Solo Khumbu a v oblasti Mount Everestu.
Hámorov projekt s názvom Himalayadventure XXVII odštartoval 10. marca odletom z Bratislavy do Káthmandu v Nepále a potrvá do 2. júna tohto roka, keď by sa mali horolezci vrátiť späť na Slovensko.
Hámor patrí medzi lezeckú elitu. Ako prvý napríklad dokázal vyliezť Annapurnu (8091 m) z oboch strán. Okrem himalájskych osemtisícoviek dosiahol napríklad aj korunu Zeme.Stál na najvyšších vrchoch všetkých kontinentov.
Hora smrti
Zo Slovákov na Dhaulágirí stál jediný - Zoltán Demján po prvovýstupe juhozápadným pilierom alpským štýlom s Kazachmi Jurijom Mojsejevom a Kazbekom Valijevom. Bolo to ešte 6. októbra 1988.
Medzinárodná horolezecká asociácia ho vyhlásila za svetový výstup roka a hoci od neho uplynul už dlhý čas, stále je v horolezeckom svete vysoko cenný. „Dhaulágirí bol môj Everest,“ spomínal Demjan pre SME. „Bol to mimoriadny zážitok. Prvý raz som si uvedomil, čo to je, keď ľudia absolútne rešpektujú všetky prírodné princípy, keď priam splynú s kopcom a stanú sa jeho súčasťou. Tá výprava mi zásadne zmenila život. Nie ocenenie za svetový výstup roka, ale zážitok, ktorý mi sprostredkovala."
Biela hora nebola voči Slovákom prívetivá. Pred tromi rokmi tu lavína pochovala Jána Matláka a Vladimíra Švancára. Zahynulo tu už vyše 50 horolezcov.
„Nechcem to podceňovať, ale som presvedčený, že za dobrých podmienok by vynikajúci lyžiar veľkú časť tejto cesty z vrcholu zlyžoval. Má síce strmšie a ľadové úseky, ale v zásade ide o snehový svah. V tom je zároveň najväčšie riziko, lebo ak príde ťažké sneženie, vzniká nebezpečenstvo lavín,“ opisoval Demján pre Pravdu, v čom spočíva najväčšie nebezpečenstvo Dhaulágirí.