S Pohroním sa zapísal do histórie klubu. Doteraz mám zimomriavky, spomína Jenčo

Najväčšie úspechy zaznamenal s FK Pohronie, ktorému pomohol po prvýkrát v histórii postúpiť do Niké ligy.

TOMÁŠ JENČO (36) dnes chytá za treťoligový Lučenec a pracuje v stavebníctve.

Hoci je jeho mužstvo až na dvanástom mieste III. ligy Východ, suverénne sa dostal do Jedenástky jesene 2024.

V ankete Jedenástke jesene 2024 ste dostali sedem hlasoval a zaslúžene ste brankárom ideálnej zostavy. Ako to vnímate?

Úprimne poviem, sledoval som to, pretože ma to zaujíma. Tretiu ligu považujem za kvalitnú súťaž a názor trénerov je pre mňa veľmi dôležitý.

Nominácia ma potešila, škoda len, že nie sme v tabuľke vyššie.

Inkasovali ste 21 gólov. Mnohí brankári dostali menej, no do nominácie ste sa dostali práve vy. Dopomohli vám k tomu kvalitné zákroky?

Naša defenzíva bola dosť pod tlakom, a tak sme nejaké góly dostali. Nedá sa však povedať, že by sme v nejakom zápase vyhoreli, vždy to skončilo tesne o gól či dva.

Trápili sme sa v útoku, veľa šancí sme zahodili, a tak stojíme ako stojíme.

Náš cieľ v jarnej časti preto bude jednoznačný, posunúť sa v tabuľke vyššie a zachrániť pre Lučenec tretiu ligu.

Ako vidíte kvalitu tretej ligy?

Kohokoľvek sa spýtate, či už hráča alebo trénera, každý vám odpovie, že tretia liga má svoju kvalitu. Ja s tým súhlasím. Po treťoligových ihriskách behá veľa dobrých futbalistov.

Samozrejme, že je tu rozdiel medzi druhou a treťou ligou. Nie je však taký markantný ako v minulosti.

V tretej lige môže každý vyhrať s každým, aj spodné mužstvá môžu poraziť ašpirantov na postup. Pre oko diváka je to tak atraktívne.

Ste rodák zo Stropkova, Niké ligu ste chytali za Pohronie. Ako ste sa ocitli v Lučenci?

Keď som skončil v Žiari nad Hronom, zvažoval som rôzne možnosti. Keďže v Lučenci mám rodinu a žijem tu, táto cesta bola pre mňa najschodnejšia.

Uvedomujem si, že mám svoj vek a pomyselný vrchol som dosiahol postupom do Niké ligy.

Futbal ma však stále baví, preto kým som zdravý, chcem hrať. Výkonnosť sa snažím udržať tréningom, čo sa mi zatiaľ celkom darí.

Čomu sa venujete popri futbale?

Pracujem v tehelniach ako administratívny pracovník na odbyte. Hrať futbal profesionálne v tretej lige je na Slovensku nereálne. Práca ma však baví, čo je najdôležitejšie.

Pamätný je váš spomínaný triumf v druhej lige 2019/2020 a postup do Niké ligy. Pohronie sa v nej predstavilo vôbec po prvý raz v histórii.

Keď si na to spomeniem, doteraz mám zimomriavky. Cez sviatky som si púšťal reportáže a spomínal na náš fantastický úspech.

Bolo to jedno z najkrajších období, aké som zažil. Častokrát mi to pripomína manželka, ktorá mi spravila koláž z článkov o našom triumfe.

Pamätné sú zápasy pod umelým osvetlením. Na naše stretnutia chodilo takmer dvetisíc ľudí a vďaka ním sme dokázali zdolať mužstvá ako Prešov, Poprad či Inter. Bolo to fantastické.

Postup ste spečatili triumfom 3:0 v Šamoríne. O miestenku do Niké ligy ste bojovali s Popradom, ktorý však podľahol v poslednom kole Petržalke.

Nám na postup stačilo víťazstvo, keďže sme mali lepšie skóre. Poprad však prehral a bolo to o to krajšie, že sme vyhrali s náskokom.

Niké ligu som si potom užil. Predtým som ju zažil s Petržalkou, ale to som bol mladý chalan. A s Pohroním som si ju aj vybojoval.

V Žiari boli veľké tlaky pre záchranu, ale osobne som si to užil. I keď to už nebolo ako v pamätnej druholigovej sezóne.

Čiernou škvrnou bolo, že sme hrali bez divákov, čo ma mrzelo v Dunajskej Strede a hlavne na Slovane. Taká však bola situácia a museli sme ju prijať.

Som však rád, že som dosiahol takýto úspech. Bol to vrchol mojej kariéry.

Nemali ste šancu okúsiť zahraničie?

O niečom sa hovorilo, ale nič konkrétne neprišlo, takže som to neriešil. Ja som sa nikdy, nikde neponúkal a chytal som tam, kde ma chceli. A boli si vedomí, koho berú.

Ako to myslíte?

Nebudeme si klamať, nemám meter deväťdesiat ako ideálny brankár. Nikdy som to však nebral tragicky. Nech sa dialo čokoľvek, nikdy som sa nenechal odradiť, ale snažil som sa využiť svoje prednosti. A myslím, že sa mi to aj podarilo. Som rád za futbalovú cestu, akú som prežil a prežívam.

V mládežníckych kategóriách od U15 do U20 som obliekal drese reprezentácie, čo sa tiež každému nepodarí. Keď hrala hymna a ja som nastupoval na zápas, bolo to najkrajšie, čo som mohol zažiť.

Futbal v kluboch je skvelý, ale reprezentovať svoju krajinu je niečo výnimočné.

V mládežníckych kategóriách ste reprezentovali Slovensko, chytali ste v Niké lige. Máte ešte nejaké futbalové prianie?

Ako každý futbalista, prajem si zdravie, pretože bez zdravia je život veľmi ťažký.

Okrem zdravia si želám, aby sa zvýšil divácky záujem, aby ľudia chodili na zápasy, nielen na futbal, ale aj iné športy. Veď futbal sa hrá pre ľudí a my hráči si to zaslúžime.

Tabuľka III. ligy Západ