V Belehrade sa stali nesmrteľnými. Dvadsiateho júna 1976 šokovali Európu, keď vo finále zdolali Západné Nemecko a Československu vybojovali titul majstrov Európy.
Z večera, ktorý navždy preslávila Panenkova penalta, uplynulo presne päťdesiat rokov.
Kým vtedy boli mladými hrdinami na vrchole kariéry, dnes sú ich príbehy pestrou mozaikou životných osudov.
Niektorí zostali pri futbale ako tréneri, funkcionári či manažéri, ďalší vymenili trávnik za kanceláriu, súdnu sieň alebo verejný život. Niektorí si užívajú zaslúžený dôchodok, iní už, žiaľ, nie sú medzi nami.
Ondruš, Masný, Panenka, Pivarník, Dobiaš či Nehoda boli vtedy v najlepšom futbalovom veku. Na svojich postoch patrili v európskom meradle k výrazne nadpriemerným hráčom.
Prestup do niektorého zo západoeurópskych veľkoklubov mohol ich výkonnosť posunúť ešte vyššie a otvoriť im dvere medzi absolútnu elitu. Ich talent mohol obdivovať celý svet, no režim ich za hranice nepustil.
Ako sa uberala ich kariéra?
Podmienky na legálny odchod do zahraničia boli v 70. rokoch mimoriadne prísne. Futbalista musel dovŕšiť vek 32 rokov a zároveň mať na konte najmenej 40 reprezentačných štartov alebo výrazný úspech s národným tímom.
Ani splnenie týchto kritérií však automaticky neznamenalo, že získa súhlas na odchod do cudziny. O tom, či si bude môcť splniť sen o zahraničnom angažmáne, napokon nerozhodovala len jeho výkonnosť, ale aj vôľa vtedajšieho režimu.
Kam zaviedli kroky mužov, ktorí sa postarali o najväčší úspech československého futbalu?
IVO VIKTOR (84 rokov)
V roku 1977 po zdravotných problémoch ukončil aktívnu hráčsku kariéru v Dukle Praha. Dlhé roky pracoval ako tréner brankárov na rôznych úrovniach a pozíciách.
Legendárny brankár sa pri národnom tíme niekoľko rokov staral o svojich nasledovníkov v brankárskom remesle. Venoval sa aj práci s mladými talentmi v Brankárskej škole Iva Viktora. V roku 1996 bol ako asistent trénera Dušana Uhrina pri tom, keď česká reprezentácia získala strieborné medaily na majstrovstvách Európy v Anglicku.
Od roku 1989 sa súbežne venoval aj práci s mládežou. Dnes je na dôchodku a zotavuje sa z nedávnych zdravotných problémov.
ALEXANDER VENCEL (82 rokov)
V roku 1977 zamieril do Nitry, neskôr pôsobil aj v rakúskom klube Slovan Viedeň.
Bol vyučený zvárač. Po skončení kariéry dlhé roky odovzdával svoje skúsenosti mladým brankárom ako tréner v Slovane Bratislava, ale aj pri rôznych reprezentačných výberoch Slovenska.
JOZEF ČAPKOVIČ (78 rokov)
Na krátky čas zamieril do Dukly Praha, následne sa vrátil do Slovana Bratislava, kde v roku 1979 ukončil hráčsku kariéru.
Potom pracoval ako ekonóm. Neskôr nastúpil do Inšpektorátu bezpečnosti práce v Bratislave, kde pôsobil ako riaditeľ. V rokoch 1992 až 1994 bol poslancom Slovenskej národnej rady, následne aj poslancom Národnej rady SR za Slovenskú národnú stranu. V roku 2010 odišiel do dôchodku.
ANTON ONDRUŠ (76 rokov)
Tím viedol aj o štyri roky na ME 1980, kde získali bronz. V rokoch 1977 -1978 vojenčil v Banskej Bystrici a potom sa vrátil do Slovana. Po uvoľnení do zahraničia v roku 1981 (mal už 31 rokov) pôsobil v belgickom Club Brugge, francúzskom CS Thonon a švajčiarskom FC Biel-Bienne.
Po skončení kariéry sa usadil vo francúzskom meste Thonon, no naďalej zostal v úzkom pracovnom kontakte so Slovenskom. V Slovane Bratislava a neskôr aj pri reprezentácii pôsobil ako medzinárodný manažér, krátko zastával aj funkciu prezidenta klubu.
Pri slovenskej reprezentácii bol členom tímu poradcov trénera Vladimíra Weissa pred MS 2010 aj počas nich a pracoval tiež ako futbalový konzultant.
JÁN PIVARNÍK (78 rokov)
Záver jeho hráčskej kariéry poznačili vážne problémy s kolenami. Po pôsobení v Slovane Bratislava počas vojenskej služby v Dukle Banská Bystrica pre zdravotné ťažkosti neodohral ani jeden súťažný zápas.
Následne pôsobil v rakúskych kluboch Kittsee a Neusiedl ako hrajúci tréner. Definitívnu bodku za aktívnou kariérou dal v roku 1982 v španielskom Cádize, kde nastúpil na posledné tri zápasy.
Po skončení hráčskej kariéry sa vydal na trénerskú dráhu. Začínal v rakúskej Admire Viedeň a neskôr pôsobil aj ako asistent trénera v portugalskom Sportingu Lisabon.
Najväčšie úspechy však dosiahol na Blízkom východe, kde viac ako dvadsať rokov trénoval kluby v Kuvajte, Saudskej Arábii a Katare. Získal množstvo domácich trofejí a vybudoval si povesť jedného z najúspešnejších zahraničných trénerov v regióne.
PAVOL BIROŠ (†67 rokov)
V roku 1979 zamieril zo Slavie Praha do Tatrana Prešov. Hráčsku kariéru ukončil v roku 1985 v drese Lokomotívy Košice.
Na Karlovej univerzite v Prahe vyštudoval právo a profesionálnu kariéru ukončil ako 32-ročný. Následne futbal opustil a venoval sa práci sudcu. Zomrel v roku 2020 po dlhodobých problémoch so srdcom.
VIDEO: Dokument o zlate z Belehradu
JAROSLAV POLLÁK († 72 rokov)
Od jesene 1976 prestúpil do Dukly Banská Bystrica, neskôr hral za Spartu Praha, rakúsku Austriu Salzburg a kariéru ukončil v ZŤS Košice.
Vyštudoval Právnickú fakultu Karlovej univerzity v Prahe. Po skončení kariéry pôsobil ako funkcionár v 1. FC Košice a neskôr aj ako športový riaditeľ Sparty Praha. Postupne sa však z futbalu stiahol a úplne sa uzavrel pred verejnosťou. Zomrel v roku 2020 po ťažkej chorobe.
MARIÁN MASNÝ (75 rokov)
Na sklonku kariéry pôsobil v ZŤS Petržalka a rakúskom klube SC Neusiedl am See.
Po skončení kariéry sa venoval trénerstvu, no neskôr sa jeho život výrazne zmenil. V médiách sa o ňom písalo ako o samotárovi, ktorý sa vyhýbal ľuďom. Objavovali sa aj správy o tom, že bol bez domova. Neskôr mu syn zabezpečil byt v Petržalke. Ešte pred odchodom do dôchodku pracoval ako vrátnik v bezpečnostnej službe. V minulej sezóne vykonal slávnostný výkop na ligovom zápase Slovana Bratislava.
KOLOMAN GÖGH († 47 rokov)
V roku 1980 prestúpil zo Slovana do rakúskeho VÖEST Linz. O dva roky ukončil kariéru v DAC Dunajská Streda, kde zastával aj pozíciu hrajúceho trénera.
Po skončení kariéry zostal pri futbale ako tréner na Slovensku i v Rakúsku. Zahynul pri tragickej autonehode, keď sa po jednom zo zápasov v rakúskej obci Gols vracal do Bratislavy.
LADISLAV JURKEMIK (72 rokov)
V roku 1980 absolvoval vojenskú službu v Dukle Banská Bystrica, následne sa vrátil do Interu Bratislava. Hráčsku kariéru ukončil vo Švajčiarsku, kde pôsobil v kluboch FC St. Gallen a FC Chur.
Po skončení kariéry sa venoval trénerskej práci. Trénoval vo Švajčiarsku, Rakúsku, Česku aj na Slovensku. So Žilinou získal dva majstrovské tituly (2002 a 2004) a pôsobil aj ako tréner slovenskej reprezentácie.
Ešte v minulom roku bol členom výkonného výboru Slovenského futbalového zväzu ako zástupca trénerov.
KAROL DOBIAŠ (78 rokov)
V roku 1977 prestúpil do Bohemians Praha. Na záver kariéry pôsobil v belgických kluboch KSC Lokeren a Heist-op-den-Berg.
Ak by sa nestal futbalistom, pracoval by pri sústruhu, keďže bol vyučený za sústružníka. Po návrate z Belgicka získal najvyššiu trénerskú licenciu a pôsobil pri viacerých českých kluboch. So Spartou Praha získal ako tréner ligový titul (1994), no klub opustil po sporoch s vtedajším majiteľom Petrom Machom.
Dnes si užíva dôchodok, hrá tenis, karty a venuje sa svojej obľúbenej žonglérskej disciplíne s futbalovou loptou.
JÁN ŠVEHLÍK (76 rokov)
V roku 1977 prestúpil do Dukly Praha. Neskôr pôsobil v belgickom Kassandra Hasselt a kariéru ukončil v roku 1987 v Rakúsku.
Vyštudoval právo. Po skončení hráčskej kariéry zostal pri futbale. V Slovane Bratislava pôsobil ako asistent trénera, hlavný tréner aj športový riaditeľ. V súčasnosti zastáva funkciu vedúceho A-mužstva.
JOZEF MÓDER (78)
V roku 1980 zamieril z Košíc na dve sezóny do Rakúska. V drese Grazeru AK sa tešil zo zisku Rakúskeho pohára (1981). Po návrate ešte dohrával v Lokomotíve Košice, kde vo veku 36 rokov uzavrel svoju bohatú hráčsku kariéru. Futbalu však zostal verný aj naďalej.
Ako tréner viedol Lokomotívu Košice, bol členom realizačného tímu 1. FC Košice v rokoch 1996-2000, teda v časoch jeho najväčšej slávy, v rokoch 1985-86 trénoval v Kuvajte, viedol aj druholigové Ličartovce, bol asistentom reprezentačného trénera Dušana Galisa (2003-2006).
ANTONÍN PANENKA (77 rokov)
V Bohemians Praha zostal až do roku 1981. Následne prestúpil do rakúskeho Rapidu Viedeň, s ktorým získal dva majstrovské tituly a zahral si finále Pohára víťazov pohárov. Hráčsku kariéru dohrával v kluboch VSE St. Pölten a Slovan Viedeň.
Po skončení kariéry sa vrátil do Bohemians Praha, kde pôsobil ako asistent trénera a dlhé roky zastával funkciu čestného prezidenta klubu. Stal sa celosvetovou futbalovou ikonou vďaka legendárnemu penaltovému kopu z belehradského finále. Aktívne sa angažoval aj v nadácii futbalových internacionálov.
FRANTIŠEK ŠTAMBACHER ( 73 rokov)
V Dukle Praha pôsobil až do roku 1984, počas ktorých získal tri ligové tituly. Na záver kariéry zamieril do Grécka, kde hral za AEK Atény a Apollon Smyrna. Po návrate pôsobil v Mladej Boleslavi a rakúskom SV Ravelsbach.
Po ME 1976 získal aj zlatú medailu na olympijských hrách v Moskve a bronz na ME 1980. Zahral si aj na MS 1982. Po návrate do Prahy opäť spojil svoj život s armádou. Prevzal pod svoju správu saunu a fitnescentrum na jej Generálnom štábe.“
ZDENĚK NEHODA (74 rokov)
V Dukle Praha pôsobil až do roku 1983. Následne odišiel do zahraničia, kde obliekal dresy nemeckého SV Darmstadt 98, belgického Standardu Liège a francúzskeho FC Grenoble.
Po skončení kariéry krátko pôsobil ako manažér v Dukle Praha a Sparte Praha. Využil svoje právnické vzdelanie a v roku 1996 sa stal jedným z prvých licencovaných futbalových agentov v Česku. Založil úspešnú agentúru Nehoda Sport, ktorá zastupovala viaceré české a slovenské futbalové hviezdy vrátane Pavla Nedvěda a Jana Kollera.
FRANTIŠEK VESELÝ († 65 rokov)
V Slavii Praha pôsobil až do roku 1980. Za klub odohral rekordných 920 zápasov. Na záver kariéry mu bolo umožnené odísť do Rakúska, kde nastupoval za Rapid Viedeň, SC Zwettl a First Vienna FC.
Po návrate zostal žiť v Prahe. Pracoval ako nákupca pre stavebné družstvo a pravidelne hrával za internacionálov Slavie Praha i československej reprezentácie. V roku 2009 zomrel na zlyhanie srdca.
DUŠAN HERDA (74 rokov)
V Slavii Praha pôsobil do roku 1980. Následne absolvoval vojenskú službu v Dukle Praha, odkiaľ prestúpil do Bohemians Praha, s ktorými získal v roku 1983 majstrovský titul. Ligovú kariéru ukončil v tíme DP Xaverov Horní Počernice, neskôr ešte dlhé roky hrával v nižších rakúskych súťažiach.
Po skončení kariéry zostal žiť v Prahe. Dlhé roky pracoval v oblasti obchodu a služieb a zároveň sa venoval mládežníckemu trénerstvu. Pravidelne sa zúčastňoval stretnutí futbalových internacionálov.
PAVEL MICHÁLIK (74 rokov)
Na majstrovstvá Európy v roku 1976 cestoval ako dodatočne nominovaný náhradník a do Belehradu sa pripojil pred finálovým zápasom proti Západnému Nemecku. V Baníku Ostrava prežil najúspešnejšie obdobie svojej kariéry a podieľal sa na zisku štyroch ligových titulov.
Preslávil sa aj ako výnimočný „penaltový mág“, keď zlikvidoval množstvo pokutových kopov.. V roku 1984 prestúpil do Slovana Bratislava, neskôr pôsobil v gréckom Panserraikose FC, kde v roku 1991 ukončil hráčsku kariéru.
Po skončení aktívnej kariéry sa v Panserraikose venoval trénerskej práci. Po návrate na Slovensko dlhé roky pôsobil ako tréner brankárov v Dukle Banská Bystrica, kde pomáhal vychovávať mladé talenty.
Dnes žije na dôchodku v obci Tajov pri Banskej Bystrici a naďalej pozorne sleduje slovenský aj český futbal.
DUŠAN GALIS (76 rokov)
V roku 1977 prestúpil do Slovana Bratislava. Neskôr hral za španielsky Cádiz CF, belgický KSC Hasselt a kariéru uzavrel v ZŤS Petržalka.
Po skončení hráčskej kariéry sa úspešne presadil ako tréner. Slovan Bratislava doviedol v roku 1992 k titulu majstra Československa, získal aj tri tituly majstra Slovenska. Ako tréner slovenskej reprezentácie priviedol Slovensko do baráže o postup na majstrovstvá sveta 2006.
Neskôr vstúpil do politiky. Pôsobí ako poslanec Národnej rady SR za stranu Smer-SD.
VÁCLAV JEŽEK († 71 rokov)
(hlavný tréner)
Pri československej reprezentácii zostal do roku 1978. Následne pôsobil vo Feyenoorde Rotterdam, s ktorým získal Holandský pohár. Po návrate viedol Spartu Praha, s ktorou získal ďalší ligový titul. Trénoval aj Duklu Praha a švajčiarsky FC Zürich.
Na majstrovstvách sveta 1990 bol asistentom Jozefa Vengloša. V rokoch 1991 až 1993 sa opäť postavil na lavičku spoločnej reprezentácie Česka a Slovenska.
Po ukončení trénerskej kariéry pôsobil ako futbalový funkcionár. V Sparte Praha zastával funkciu prezidenta klubu a predsedu predstavenstva. Bol vyhlásený za najlepšieho českého trénera 20. storočia. Zomrel v roku 1995 vo veku 71 rokov.
JOZEF VENGLOŠ († 84 rokov)
asistent trénera
V roku 1978 prevzal post hlavného trénera reprezentácie Československa. Získal s ňou bronz na ME 1980 a predstavil sa aj na MS 1982. Neskôr pôsobil v Sportingu Lisabon, reprezentácii Malajzie, Aston Ville, Fenerbahce Istanbul, reprezentácii Ománu, Celticu Glasgow a japonskom klube JEF United Ičihara.
V rokoch 1988 až 1990 opäť viedol československú reprezentáciu a spolu s Václavom Ježekom ju doviedol na MS 1990 až do štvrťfinále.
V roku 1993 sa stal historicky prvým trénerom samostatnej slovenskej reprezentácie. Popri trénerskej kariére bol uznávaným vysokoškolským pedagógom, odborníkom na športovú metodiku a psychológiu. Dlhé roky pôsobil ako predseda Únie európskych futbalových trénerov a šéf technických komisií FIFA a UEFA.
Bol vyhlásený za slovenského trénera 20. storočia. Zomrel v januári 2021 vo veku 84 rokov.
(Poznámka: Útočník Ladislav Petráš bol dlhé roky dôležitou súčasťou tímu v kvalifikácii, no na samotný finálový turnaj do Juhoslávie pre zranenie neodcestoval.
