Keď Sportnet pred mesiacom zverejnil výzvu pre pamätníkov, ktorí videli naživo triumf futbalistov Československa na majstrovstvách Európy 1976 v Juhoslávii, ozval sa pán Ljubiša Milošević, strojný inžinier na dôchodku z Belehradu.
Vášnivý futbalový fanúšik bol medzi 30-tisíc divákmi v hľadisku štadióna Crvenej Zvezdy Belehrad prezývaného Marakana 20. júna 1976 počas finále šampionátu medzi ČSSR a Západným Nemeckom.
"Zhodou okolností je moja manželka Slovenka a na odkaz ma upozornil môj švagor Peter Machajdik, známy slovenský skladateľ. Vďaka tomu som sa mohol vrátiť späť do mojej mladosti k úžasnej udalosti, ktorá zostala nezabudnuteľná v mojom srdci," napísal Ljubiša Milošević.
Pred 50 rokmi získala československá futbalová reprezentácia v Belehrade titul majstrov Európy a dosiahla najväčší úspech v histórii. Toto sú spomienky Srba Ljubišu Miloševića na túto udalosť.
Fanúšik Crvenej Zvezdy
Od detstva som fanúšik Crvenej Zvezdy Belehrad, víťaza Európskeho pohára majstrov v roku 1990 a najúspešnejšieho klubu bývalej Juhoslávie a v súčasnosti Srbska.
Pamätám si, keď ma otec ako desaťročného chlapca vzal na derby Crvena Zvezda - Partizan Belehrad 5. júna 1966, na skvelú atmosféru na plnom štadióne.
Ako stredoškolák som mal tú česť a potešenie sledovať finále Pohára európskych majstrov medzi Ajaxom Amsterdam a Juventusom Turín (1:0), ktoré sa hralo 30. mája 1973 tiež v Belehrade na Maracane.
Nezabudnuteľný bol pre mňa aj zápas na tom istom štadióne, v Pohári európskych majstrov v roku 1975 medzi Crvenou Zvezdou a Realom Madrid (s Camachom, Breitnerom, Netzerom, Benitom), v ktorom Crvena Zvezda vyhrala 6:5 na penalty a postúpila do ďalšieho kola.
Vstupenky boli drahé a vzácne
V čase majstrovstiev Európy vo futbale som mal dvadsať rokov a býval som v Belehrade. Vstupenky na zápasy som si zaobstaral s dostatočným predstihom. Hneď ako oznámili ich predaj, stál som pri pokladni.
Kúpil som lístky pre seba a dvoch kamarátov na semifinále Juhoslávia - Nemecká spolková republika a na finále.
Záujem bol veľký, keďže Juhoslávia mala vtedy veľmi dobrý tím s Džajićom, Oblakom či Popivodom a najmä Nemci viacero hviezd ako Beckenbauer, Netzer, Hoeneß či Vogts).
Vstupenku som mal dlho odloženú, no neviem ju dodnes nájsť. Na cenu si nepamätám. Viem, že bola dosť drahá, ale keďže v Juhoslávii bola vždy vysoká inflácia, nikdy som sa nesnažil zapamätať si ceny v dinároch.
Mojou prioritou bolo dostať sa na tieto zápasy. Spomínam si však, že počasie na oboch bolo veľmi príjemné a atmosféra úžasná.
Fandili sme Československu
V semifinále medzi Juhosláviou a NSR (2:4 po predĺžení) odohrala Juhoslávia azda najlepší polčas vo svojej histórii. Neskôr sa však všetko otočilo.
