Dva tituly získal so Slovanom Bratislava, neskôr hral za PSV Eindhoven a legendou sa stal v Borussii Mönchengladbach.
Bývalý kapitán slovenskej reprezentácie IGOR DEMO oslavuje päťdesiate narodeniny.
Kde sme vás zastihli?
Vrátil som sa z kosenia, a tak relaxujem. Kosenie je moja vášeň, kosím aj tam, kde nie je treba (smiech).
Čomu sa inak venujete?
Výrobe šampanského a písali sme knihu o mojej kariére. Rád ešte navštevujem Nemecko, v auguste sme boli na oslavách Mönchengladbachu. Nenudím sa.
Chodíte si zahrať aj futbal?
Vôbec. Naposledy som hral v roku 2022, odvtedy nie. Bolia ma členky, kĺby a som rád, že vôbec chodím.
Minule som si kúpil bicykel, ale v predajni som na ňom sedel prvý a posledný raz (smiech). Všade sa presúvam autom.
Počas kariéry som si telo zodral tak, že sa teraz dávam dokopy.
Vo futbale ste však dosiahli krásne úspechy. Stálo to za to?
Asi áno. Pochodil som viaceré krajiny a zahral si pred tisíckami divákov. Na to človek nezabudne.
Začínali ste ešte vo federálnej lige, v ktorej ste za Nitru dostali šancu už ako 17-ročný. Spomínate si ešte?
Plné štadióny, množstvo zaujímavých hráčov a trénerov. Bolo to pekné obdobie. Mňa do ligy vytiahol tréner Stanislav Jarábek, ktorý mi dôveroval a videl vo mne perspektívu. Hoci som bol najmladší, zapadol som do mužstva.
Pamätné sú vaše dva tituly so Slovanom Bratislava v rokoch 1995 a 1996.
Rolu v mojom prestupe zohrali Dušan Tittel a Róbert Tomaschek. Mali do toho čo povedať, i keď prestup som si vybojoval na základe výkonov.
Keď som odchádzal, stali sme sa víťazmi Slovenského pohára a ešte predtým Matičného pohára, ktorý vtedy hrali víťaz ligy a Slovenského pohára.
Niečo podobné ako Pohár Johana Cruijffa, ktorý som s PSV Eindhoven vyhral v Holandsku.
V roku 1997 ste ako 22-ročný prestúpili do slávneho holandského klubu, čo v tom čase nebolo bežné. Aký to bol pocit?
Vždy to bol môj cieľ. Som rád, že som ho splnil, pretože som mu podriadil maximum.
Dobre bolo, že som pravidelne hral v reprezentácii do 21 rokov s hráčmi ako Marek Ujlaky, Róbert Semeník, Branislav Labant a ďalší.
V Holandsku ste sa stretli s legendami ako Phillip Cocu, Ruud van Nistelrooy či tréner Dick Advocaat.
Boli to hráči, od ktorých som sa mal čo učiť. Hlavne pokoru, ktorá mi zostala dodnes.
Hoci to sú veľké mená, nikdy nemali hviezdne maniere. To som si na nich vážil.
Chvíľu ste trénovali aj s legendárnym brazílskym kanonierom Ronaldom.
Je narodený presne ako ja 18. septembra, len je o rok mladší. V tom čase sme mali akurát narodeniny, takže sme pili do rána (smiech).
Aký bol?
Úplne normálny chlapík z mäsa a kostí. Stále sa usmieval.
VIDEO: Igor Demo a jeden z jeho gólov
Ikonou ste sa stali v nemeckom klube Borussia Mönchengladbach, za ktorú ste v 151 zápasoch strelili 31 gólov. Miestni vám dali prezývku Fussballgott, teda futbalový Boh.
Skúsenosti, ktoré som nabral v Holandsku som potom naplno využil v Nemecku. V Mönchengladbachu to bol ešte väčší skok, ale mal som dostatok skúseností na to, aby som sa presadil.
Tú prezývku vnímam ako zásluhu za to, čo som klubu a futbalu obetoval.
Na ktoré pamätné súboje rád spomínate?
V Bundeslige hráte tak, že ste na ihrisku pripravený umrieť. A tak som k tomu aj pristupoval.
Samozrejme, že zápasy na Bayerne a Dortmunde sú výnimočné, pre nás to však bolo hlavne derby s Kolínom. Vtedy sme na trávniku nechali všetko.
Ja som mal šťastie, že už v Slovane som hral pred 20-tisícovými návštevami. V Nemecku bolo trikrát toľko divákov, ale už som bol na to pripravený.
V lete 2005 ste ako voľný hráč podpísali zmluvu s rakúskym GAK Graz. Je pravda, že vás chcela aj Sparta?
Vtedy som sa dlho rozhodoval. Graz bol vicemajstrom Rakúska, preto som kývol jemu. Bola to však chyba, ktorú ľutujem.
Klub sa ocitol vo finančných problémoch a skončil v konkurze. A začínať musel od siedmej ligy.
Niečo také sa však nedalo predpokladať. I keď Sparta je Sparta. Urobil som vtedy chybu, dnes to môžem povedať.
Je ešte niečo, čo ľutujete?
Po konci kariéry ma na manažérsku pozíciu do Slovana volal Ján Švehlík, ponuku som však odmietol. Asi som to mal prijať.
Neláka vás trénerstvo?
Chvíľu som trénoval nižšiu súťaž v Chrenovej, kde som vyrastal. Nikdy som sa však nevidel v úlohe trénera, ale skôr manažéra a organizátora.
Počas kariéry som nabral výborné kontakty, ktoré však využívam len pre seba. Pretože pre niektorých ľudí je isté veci ťažko pochopiť.
Možno vás zavolajú teraz?
Dnes mi to už je ukradnuté.
Kariéru ste začali aj skončili v FC Nitra. Ako vnímate, že dnes pôsobí až v štvrtej lige?
Je to smutné. I keď čítam, že došlo k nejakej dohode. V meste ako Nitra nemôže byť toľko klubov, ktoré si konkurujú. Vytvoriť sa musí silný dorast, žiaci, ktorí budú v najvyššej súťaži.
A nie, že tu sú tri kluby, ktoré sa predbiehajú, kto má väčší…
FC Nitra bola a vždy bude značka, preto treba spraviť všetko preto, aby sa vrátila tam, kde bola kedysi.
Momentálne som rád, že to smeruje do štádia urobiť jeden silný klub.
