V lige zažil eufóriu z gólov aj hanbu z vystriedania. Má 48 a stále hrá

RIMAVSKÁ SOBOTA. Jeho kariéru sprevádzala kombinácia žltej a modrej. Pôsobil vo viacerých kluboch, ktoré hrali v týchto farbách. Túto kombináciu používa aj jeho súčasný tím, účastník V. ligy SsFZ TJ Sokol Medzibrod.

„Hoci žlto-modrá kombinácia nie je taká zaužívaná, ako trebárs červeno-čierna, hral som až v štyroch kluboch s týmito farbami: DAC Dunajská Streda, Tisovec, Fiľakovo a teraz Medzibrod,“ poznamenal Attila Domik.

Bývalý ligový hráč v súčasnosti pôsobí ako mládežnícky tréner v akadémii MFK Dukla Banská Bystrica, no stále aj aktívne hráva.

Odmalička fandil DAC

Je rodák z Nových Zámkov, ako dorastenec pôsobil v Banskej Bystrici, kde strávil aj vojenskú službu.

„Potom som sa vrátil domov do Nových Zámkov, kde som hral tretiu ligu. Strelecky sa vtedy veľmi darilo Ladislavovi Suchánkovi a mali oňho záujem z Dunajskej Stredy. Vtedy si všimli aj mňa,“ spomínal na svoje začiatky s veľkým futbalom.

DAC ho oslovil po sezóne 1997/98, keď vypadol z najvyššej súťaže. Snažili sa dať dokopy silný tím zo šikovných hráčov z okolia. Na Žitný ostrov sa vtedy vrátil aj Mikuláš Radványi, Árpád Gőgh, v kádri figurovali také domáce legendy ako Vojtech Balla, Balázs Borbély, Krisztián Németh, Ján Kapko, Vojtech Kiss či Tibor Szaban.

Neskôr sa vrátil z Rakúska aj Július Šimon. Trénerom sa stal Vladimír Rusnák, prezidentom klubu bol legendárny Imrich Šanta.

„Odmalička som fandil DAC, išiel by som tam aj zadarmo. Hneď sme sa dohodli,“ vravel Attila Domik.

Podľa neho bolo výhodou, že z tretej ligy išiel do druhej. DAC v nasledujúcej sezóne vyhral II. ligu a keď postúpil do najvyššej súťaže, Domik sa na Žitnom ostrove už cítil ako doma.

Tŕnistá cesta

Cesta do prvej ligy však nebola jednoduchá. Aj Domik zažil menej úspešné obdobia. Práve vtedy sa podľa neho rozhodne, či niekto má na to, aby hral na najvyššej úrovni.

„Mnoho hráčov si v takých chvíľach vyberie ľahšiu cestu. Odídu radšej hrať niekam na dedinu, alebo skončia s futbalom,“ tvrdí Domik.

S ligovým dorastom Banskej Bystrice bojoval o špicu tabuľky, no po návrate do Nových Zámkov iba sedel na lavičke.

Mužstvo trénoval Juraj Szikora, pod jeho vedením nastúpil Domik iba dvakrát, raz odohral dve minúty, potom tri.

„V tej sezóne som mal stále číslo 13. Gyuri bácsi bol veľmi poverčivý, nikdy nepostavil hráča s číslom 13, takže aj z toho som vedel, že veľa príležitostí asi nedostanem,“ poznamenal s úsmevom Domik.

To ho však nerozladilo, len ešte viac motivovalo, aby pracoval na sebe a bol pripravený, keď šanca príde.

„Moju kariéru nasmeroval správnym smerom tréner Jozef Kollárik. Veľmi dbal na disciplínu a mal tvrdé tréningy. Na začiatku sme mali veľa nezhôd, často sme sa hádali. Napokon ma zlomil. Pod jeho vedením sme vyhrali tretiu ligu a vtedy prišla ponuka z DAC,“ dodal.

Ligová premiéra s gólom

Príchod do DAC bol preňho menší šok. Kým sa kluby dohodli, trénoval ešte v Nových Zámkoch a do Dunajskej Stredy prišiel až tri dni pred začiatkom súťaže.

V Nových Zámkoch zahrával na tréningoch všetky priame a rohové kopy, v Dunajskej Strede po celý čas iba stál v múre.