Hral po boku Róberta Polievku v Dukle Banská Bystrica. V druhej lige bol stabilným členom, no kariéru prerušil pre štúdium v Brne.
V Česku sa o jeho služby zaujímal druholigový SK Líšeň, no prednosť dal škole. Štúdium na Fakulte informatiky Masarykovej univerzity mu však nevyšlo, preto sa vrátil na Slovensko.
Dnes BRANISLAV ŽILINEC (23) navštevuje tretí ročník Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a nastupuje za štvrtoligový klub ŠK Badín.
V Badíne je s trinástimi gólmi najlepším strelcom mužstva. Cez víkend strelil pri výhre 11:0 nad Liptovským Hrádkom šesť gólov.
Dvojitý hetrik? Už ste strelili v jednom zápase toľko gólov?
V mužskom futbale nikdy. Až teraz. Za deväťdesiat minút je to slušné číslo, pretože aj štvrtá liga má svoju kvalitu. Súper v tomto zápase nehral najlepšie, potvrdilo sa jeho postavenie v tabuľke. I tak si takýto strelecký výkon vážim.
Našla ma takmer každá centrovaná lopta. A skoro všetko som premenil. Možno som mohol dať osem gólov, ale to by už bola sila (smiech).
Ako váš strelecký koncert zobrali rodina a priatelia?
Prvý sa smial otec. Pretože vždy si zo mňa uťahuje, keď nedám gól. Teraz som mu vytrel zrak. Umlčal som ho.
Vždy sa o futbale doberáme. Otec pre mňa veľa znamená, chodí ma podporovať na každý zápas. Za posledných päť rokov si nepamätám, že by na mojom stretnutí chýbal.
A čo spoluhráči?
Za každý hetrik musí hráč do kabíny doniesť prepravku piva. Takže som musel kúpiť dve a už ich nesiem na tréning.
V Badíne sme veľmi dobrá partia, po zápasoch vonku je vždy v autobuse skvelá atmosféra. Trénujeme trikrát do týždňa a chceme hrať v pokojnom strede tabuľky.
Pred sezónou ste do Badína prišli z treťoligovej Kováčovej. Prečo?
Väčšina chalanov z partie išla sem, tak som sa k ním pridal. Aj v Kováčovej som bol spokojný, no taký je futbalový život.
V minulej sezóne ste v pohári trápili bratislavský Slovan, ktorému ste doma v Kováčovej podľahli 0:2. Ako si na to spomínate?