Z hry ju vyradilo zranenie, s futbalom však nechcela skončiť. Teraz píska krajskú súťaž

BRATISLAVA. Zástupkyne krajšej a nežnejšej polovice ľudstva s rozhodcovskou píšťalkou alebo zástavkou už dnes nie sú žiadnou raritou.

Na futbalových trávnikoch je ich (našťastie pre futbal) čoraz viac a svoju „robotu“ si robia dobre. Jednou z nich je aj sympatická Tímea Brutvanová.

Nemá rada zápasy, kde hráči a diváci vytvoria zlú atmosféru svojou neobjektivitou, čo sťaží aj podmienky pre rozhodcov.

Báť sa však nemusí. „Mimo futbalu pomáham a chránim, čiže som ženou v uniforme,“ objasnila. 

Po vydarenej sezóne prišlo zranenie

Ako väčšina futbalových rozhodcov, aj Brutvanová začínala svoju kariéru v kopačkách.

„Šport ma sprevádzal už od môjho detstva. Keďže v mojom okruhu kamarátov prevažovali chlapci, tak som samozrejme inklinovala k športu, najmä k futbalu. V roku 2010 som začala hrať v klube FAMT Prešov za žiacke kategórie, kde som začínala ako brankárka a neskôr som sa prebojovala na post útočníčky,“ opisuje svoje začiatky.

Po takmer 4 rokoch ju na turnaji Fragaria Cup oslovil tréner žien humenského ŠK ŠTICH. Pri žiakoch vtedy bola poslednú sezónu, a keďže v tom čase v Prešove ženský tím nebol, do Humenného aj prestúpila.

„Tam som prešla všetkými kategóriami od žiačok cez juniorky až po ženy, avšak už ako stopérka. Hrali sme prvú ligu a neskôr sme zostúpili do druhej ligy. Počas zimnej prestávky sme hrávali rôzne turnaje v hale.

V Žiline som bola vyhlásená za najlepšiu hráčku turnaja. S týmto ocenením mi prišla pozvánka aj do futsalovej reprezentácie žien, a tiež som bola vyhlásená aj v 11-tke roka v druhej ženskej lige na východe.

Bola to pre mňa najlepšia a najkrajšia sezóna, avšak prišlo zranenie, a tak som musela po 8 rokoch zavesiť kopačky na klinec,“ opisuje.

Rozhodovala aj futsalovú extraligu

Futbalu sa však vzdať nedokázala. „V tom čase som bola už dva roky futbalovou rozhodkyňou v Oblastnom futbalovom zväze Prešov.

K rozhodovaniu ma priviedol dlhoročný rozhodca najvyšších slovenských súťaží a súčasný pozorovateľ rozhodcov Jozef Kakaščík, ktorý bol vtedajším predsedom komisie rozhodcov v ObFZ Prešov.“

„Začínala som teda v 16 rokoch rozhodovať najprv žiacke a dorastenecké kategórie. Následne po niekoľkých odrozhodovaných zápasoch som začala pískať aj mužské stretnutia. Po dvoch rokoch v okresnej súťaží som dostala dôveru komisie rozhodcov.

Tá ma navrhla do krajských súťaží organizovaných pod hlavičkou Východoslovenského futbalového zväzu. Tam v súčasnosti pôsobím v piatej lige.

V roku 2014 som bola vyhlásená za najlepšieho nováčika rozhodcov v ObFZ v Prešov. V roku 2019 som rozhodovala aj futsalovú extraligu. Prelínalo sa to však s futbalom a prácou, tak som sa rozhodla ostať len pri futbale.“  

Viedla zápasy Šestákovi či Žofčákovi

Ak sa pozrie do minulosti, vidí zápasy , ktoré sa jej vydarili, ale aj tie trošku horšie. V pamäti jej však utkvel jeden vydarený.

„Každý zápas má niečo do seba, ale v pamäti mi utkvelo finále Krajskej futbalovej ligy medzi Budkovcami a Medzevom, kde bola skvelá atmosféra a dobrý futbal, prišli aj stovky divákov. Futbal beriem ako svoje hobby a snažím sa všetko vnímať pozitívne.

Mala som možnosť rozhodovať zápasy rôznym veľkým menám, akými sú Martin Jakubko, Stanislav Šesták, Vladimír Janočko, Igor Žofčák a ďalší.“

Nielen futbalom je človek živý, a tak mladá rozhodkyňa študuje i rozvíja svoje mimofutbalové aktivity.

„Na strednú školu som chodila na gymnázium SŠ Ľ. Podjavorinskej 22 v Prešove a mám ukončený bakalársky stupeň vysokoškolského štúdia v Banskej Bystrici na Univerzite Mateja Bela.

Tam aj pokračujem v magisterskom stupni. Medzi moje záľuby patrí šport, najmä atletika, futbal a tiež cestovanie, rada si tiež pozriem dobrý film v kine,“ prezradila.

Samozrejme bez podpory najbližších by to nešlo. „Podporuje ma celá rodina aj priatelia. Najväčšiu podporu však dostávam od dedka, keďže v minulosti bol tiež futbalista,“ ukončila Brutvanová.