Po boku Straku trénoval v lige i exotike. Na dedine vedie aj reprezentantov

Pôsobil v slovenskej a poľskej lige, vyskúšal si exotické angažmány v Egypte i Libanone. Na väčšine týchto pôsobísk bol pravou rukou charizmatického českého trénera Františka Straku.

Po tom, čo v lete 2019 skončil v Bardejove, sa ROMAN BERTA z profesionálneho futbalu vytratil. Hoci mal ponuky z arabského sveta i Afriky. Od minulej sezóny vedie FK Tatra Sokoľany, účastníka IV. ligy Juh VsFZ, s ktorým aktuálne atakuje čelo tabuľky.

„Ako profesionálny hráč a neskôr tréner som sa nemohol naplno venovať výchove svojich synov, o to viac si teraz užívam čas s vnúčatami,“ vraví.

Ako sa zrodilo vaše pôsobenie v Sokoľanoch?

Po skončení v Bardejove som mal trocha pauzu, pretože zahraničné angažmány sa kvôli covidovej situácii nerealizovali. Bol som oslovený starostom obce Sokoľany, ktorá susedí s Haniskou, kde som dlhé roky pôsobil, či by som im neprišiel pomôcť. Chceli sa pohybovať v strede tabuľky, ale veľmi sa im to nedarilo.

Obec mi ponúkla zamestnanie a popritom sa venujem futbalu. Ide o amatérsku úroveň, ale v rámci možností sú tam vytvorené dobré podmienky na trénovanie. Momentálne sa nám celkom darí. Aj keď nie vždy máme na tréningoch dostatočný počet hráčov, na zápasy sa dokážeme zodpovedne pripraviť.

Akej oblasti sa týka vaše zamestnanie?

Pracujem na základnej škole. Venujem sa žiakom v 1. - 4. ročníku ako asistent učiteľa, vrátane popoludňajšej činnosti. Okrem tréningov, ktoré mávame dva až trikrát do týždňa a majstrovského alebo prípravného zápasu, mám v klube aj ďalšie povinnosti.

Po úvodnom jarnom kole, v ktorom ste zdolali Spišské Vlachy (1:0), poskočili Sokoľany v tabuľke na druhú priečku. Na vedúcu Čaňu strácate tri body. Aké sú ambície mužstva v aktuálnej sezóne?

Predsezónny cieľ bol pohybovať sa v strede tabuľky. Jesenná časť nám vyšla nadmieru dobre, v úvodných ôsmich kolách sme nestratili ani bod. Potom prišli menšie zaváhania, ale dvanásť víťazstiev a tri prehry znamenali tretie miesto.

Keďže sa chystá reorganizácia a do novej štvrtej ligy pôjde päť alebo šesť najlepších mužstiev, pokúsime sa byť v hre čo najdlhšie. Nikto v obci a ani vo vedení klubu na nás netlačí, ale doterajšie výsledky nás k tomu predurčujú. Verím, že zdravotný stav a pracovné povinnosti dovolia hráčom zúčastňovať sa tréningov a stretnutí. Veľa chlapcov pracuje na smeny a často si ich musia meniť, aby v nedeľu mohli ísť na zápas.

Aký široký káder máte k dispozícii?

Ide o šestnásť hráčov, plus brankár. V zimnom období sme sa borili s absenciami a v improvizovanom zložení sme nastúpili aj proti Spišským Vlachom. Dvaja hráči mali covid-19, ďalší si zlomil palec na nohe a dvaja boli pracovne odcestovaní. Na lavičke sme mali aj dorastencov.

V danej situácii bol pre nás najdôležitejší zisk troch bodov, bol to dôležitý zápas. Do konca marca sa ešte pokúsime káder posilniť, ale v dnešnej dobe to nie je jednoduché.

V kabíne máte viacero známych mien.

K najskúsenejším hráčom patrí bezpochyby Lukáš Hricov, ktorý hrával v Tatrane Prešov, Trenčíne, na druholigovej úrovni i v zahraničí. Jeho brat Adrián je reprezentantom Slovenska v malom futbale a je vidieť, že obaja majú futbal v krvi.

Jednotkou medzi žrďami je brankár futsalistov Podpor Pohyb Košice i reprezentácie Richard Oberman, ktorý sa predstavil aj na tohtoročných majstrovstvách Európy. Uplynulý víkend nás výrazne podržal, zneškodnil viacero šancí súpera a udržal si čisté konto.

Našimi kmeňovými hráčmi sú aj ďalší futsalisti, reprezentačný kapitán Peter Kozár a Gabriel Rick. Tí sa však futsalu venujú profesionálne v Plzni a za Sokoľany odohrajú len pár zápasov v roku. Teraz s nimi určite rátať nemôžeme, možno na konci sezóny, ak budú zdraví. 

Zaspomínate si ešte na zlatú éru susednej Hanisky, ktorá v roku 2015 postúpila do druhej ligy a v nej nastupovala proti klubom so slávnou históriou ako FC VSS Košice, Lokomotíva Košice či Tatran Prešov?

Samozrejme. V Haniske som s prestávkami pracoval osem rokov, pomedzi to som si vždy odskočil do niektorého ligového klubu alebo do zahraničia. V priebehu siedmich rokov to dotiahla z piatej ligy až do druhej a to už bola pre klub z obce s tisíc päťsto obyvateľmi ekonomicky veľmi náročná súťaž.

Hrali tam kvalitní hráči, aj s reprezentačnými skúsenosťami, ako Jaroslav Kolbas, Róbert Cicman, Matúš Pekár. V bráne bol Jiří Kobr. Avšak keď sa nenašiel generálny sponzor, obec to už za pomoci prezidenta klubu Daniela Mikloša, ktorý do toho investoval vlastné peniaze, nevedela utiahnuť. V súčasnosti hrá Haniska len v okresnej súťaži. Škoda.

Láka vás ešte návrat do profesionálneho futbalu?

Po skončení pôsobenia v Bardejove som mal aj konkrétne ponuky, ale v covidovej situácii nebolo ľahké opustiť Slovensko a ísť do arabského sveta alebo Senegalu. V tom čase ešte neexistovali vakcíny a nebol známy celkový vývoj pandémie. Teraz by to už bolo trochu iné, ale vtedy som to zamietol.

V Európe som mal ponuku z lotyšskej Rigy. Chcel som si so sebou zobrať aj asistenta, ale hľadali len hlavného trénera, tak som to neakceptoval. Hoci Riga nie je až tak ďaleko, zostal som radšej v domácom prostredí. Druhý rok pôsobím v Sokoľanoch, kde sa naša práca začína prejavovať. Ako profesionálny hráč a neskôr tréner som sa nemohol naplno venovať výchove svojich synov, o to viac si teraz užívam čas s vnúčatami.

Keď ste preberali bardejovské mužstvo, v druholigovej tabuľke mu patrila posledná priečka. Napriek tomu ste sa zachránili v predstihu. Teraz je Bardejov opäť pod čiarou zostupu. Podarí sa mu zopakovať rovnaký kúsok?

K tréningovému procesu sa vyjadrovať nemôžem, lebo nepoznám detaily, ale káder cez zimu kvalitne doplnili, takže šancu zachrániť sa určite majú. Avšak sú to dosť zlomové momenty, ak v zápasoch vonku prídete o víťazstvo v 90. minúte, ako sa to Bardejovu stalo naposledy v Trebišove. Hádam ich to nezlomí.

Na jeseň postrácali strašne veľa bodov a navyše hrali veľa zápasov v domácom prostredí, takže teraz sa to obráti. Vonku majú ťažkých súperov, ale v každom zápase sa dá pomýšľať na úspech. Chce to trošku športového šťastia, ale nesmie chýbať kvalita. A mentálna sila.

Na Slovensku ste pôsobili aj v Ružomberku a Nitre. Tieto tímy si v súčasnosti počínajú absolútne rozdielne. Kým Ružomberok je šťukou Fortuna ligy, Nitra sa prepadla až do tretej ligy.

V Ružomberku sa zamerali na odchovancov, respektíve slovenských hráčov ako napríklad Filip Lichý, ktorý je tam na hosťovaní zo Slovana Bratislava. Priestor dostali mladí tréneri a výsledky dokazujú, že mužstvo spravilo progres.

Situáciu v Nitre mi je ťažké hodnotiť, pretože do kuchyne klubu nevidím. Ak hráči nedostávajú určité časové obdobie výplaty, tak sa to musí prejaviť. Každý polrok je tam iný majiteľ, jedni sa vyhovárajú na druhých. U hráčov, ktorí mali kvalitu, ale neboli za to dostatočne ohodnotení, klesala dôveryhodnosť voči vedeniu klubu a radšej si hľadali nový angažmán než by bojovali za Nitru, ktorá napokon nedostala ani druholigovú licenciu.

V Ružomberku, poľskej Arke Gdynia, egyptských kluboch Ismaily i Smouha, ako aj v libanonskom Al Ansar ste boli asistentom bývalého československého reprezentanta Františka Straku. Ste v kontakte aj počas vášho pôsobenia na regionálnej úrovni?

Áno, samozrejme. Po tom, čo skončil v Třinci, je momentálne na voľnej nohe. Nejaké ponuky má, len sa to zatiaľ nedotiahlo do konca. Ale ako to už býva, všetko sa môže zomlieť z večera na ráno. Tréneri sa menia ako na bežiacom páse.

Pretnú sa ešte niekedy vaše trénerské cesty?

Všetko je možné. Uvidíme, čo život prinesie.

Straka dokáže hovoriť o futbale s extrémnym zanietením, často vystupuje ako hosť v televíznom štúdiu. Vás táto rola neláka?

Nikdy som takú ponuku nedostal. U nás sú štúdia väčšinou v Bratislave a Košičania to majú ďaleko. O futbale sa dokážem porozprávať s hocikým, ale mojou hlavnou ambíciou nie je to, aby som ho rozoberal v televízii.