BARDEJOV. Futbal sa v Bardejove hráva už od roku 1922. Za viac ako storočie svojej existencie prešiel najpopulárnejší šport v meste viacerými zmenami – menili sa názvy klubu aj súťaže, v ktorých pôsobil.
V období Československa bol vrcholom dlhoročného futbalového účinkovania Bardejova jeho pobyt v druhej federálnej lige. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky hral vtedajší BSC JAS niekoľko sezón aj najvyššiu republikovú súťaž.
Prišli ťažké časy
Storočnicu oslávil bardejovský futbal dôstojne, ale potom začali prichádzať ťažké časy.
Klub sa vrátil k pôvodnému názvu Partizán, no výsledky na ihrisku zaostávali za očakávaním - mužstvo najskôr opustilo druhú ligu a v sezóne 2024/25 vypadlo aj z tretej. Dnes pred Bardejovčanmi stojí dôležitá výzva: reštartovať najstarší a najpopulárnejší šport v regióne.
„Začína sa nová kapitola. Nie je to jednoduché - padli sme nižšie, než sme si kedy mysleli, no nesklonili sme hlavy. Máme za sebou prvý krok - úspešný zápas Slovenského pohára, kde sme si overili jednu dôležitú pravdu: je jedno, akú súťaž hrá súper - každý zápas začína 0:0,“ vraví šéf bardejovského futbalu Stanislav Soroka.
Bardejovčania v 1. kole Slovnaft Cupu vyradili TJ Busov Gaboltov zo VI. ligy až po penaltovom rozstrele.
Partizán Bardejov vstupuje do novej etapy svojej existencie – s pokorou, ale aj s odhodlaním. V klube sa dnes spoliehajú najmä na vlastných odchovancov. V aktuálnom, 20-člennom kádri ich je jedenásť – prevažne mladí hráči, ktorí potrebujú zbierať skúsenosti.
„Začala sa aj štvrtá liga, kde sme v prvom kole porazili Sobrance. Nie náhodou – ale vďaka tomu, že sme postavili tím na mladých hráčoch, našich odchovancoch, ktorí nosia bardejovský dres s hrdosťou. Doplnili sme ich štvoricou zahraničných hráčov, ktorí nám majú čo dať,“ hovorí Soroka.
Pripísali si postup
Výkon v prvom ligovom zápase síce pôsobil miestami nevyrovnane, no mužstvo si pripísalo víťazstvo. Postupne je na jeho hre vidieť rukopis trénera Vladislava Palšu.
Ak sa vyhráva, strojcami úspechu sú všetci. No ak sa nedarí, zodpovednosť nesie najmä vedenie. Svoje o tom vie aj Soroka:
„Ľudia mi nadávajú, kritizujú ma, že neviem, čo robím. Ale sú to väčšinou tí, ktorí netušia, s čím všetkým súvisí vedenie klubu, ako funguje šport a futbal ako taký. Ale to je také slovenské – na všetko máme „odborníkov“, najmä na tribúnach a na internete. Ťažko sa na Slovensku žije – a ešte ťažšie sa tu robí šport. To vidíme nielen v Bardejove, ale aj v mnohých ďalších kluboch naprieč krajinou.“
Nájsť sponzorov na šport, najmä v ekonomicky slabších regiónoch, je čoraz ťažšie. Samosprávy, ktoré v minulosti pomáhali, dnes zápasia s vlastnými problémami – a šport, rovnako ako kultúra, zostáva na okraji záujmu.
„Fungujeme v podmienkach, ktoré sú často na hrane, a pritom sa od nás čaká výsledok. Ale aj napriek tomu ideme ďalej. Viem, že máme pred sebou kopec práce. Tí, čo nastúpia na ihrisko, musia makať, bojovať a nechať tam všetko. Vážime si každého fanúšika, ktorý príde na štadión a podporí nás,“ dodáva Soroka, ktorý je aj poslanec mestského zastupiteľstva.
