Dorastu Pohronia vychytal postup do prvej ligy. Pre klub však zostal nepotrebný a ukončil s ním spoluprácu.
Stále len 19-ročný brankár MATEJ BALCIAR bol mimoriadne sklamaný, preto uvažoval o konci kariéry.
Šancu mu však dalo Slovácko, kde doslova exceluje. V drese rezervy českého klubu vychytal päť núl po sebe.
„Za úspechom rezervy Slovácka je brankár Matej Balciar. Nižší, ale vynahradzuje si to mršnosťou, prehľadom a odvahou. Napriek svojej výške má takmer každý center a navyše je skvelý na čiare. Aj v tomto zápase mal zázračné zákroky,“ píše o ňom fanúšikovský web 1.FC Slovácko po výhre 1:0 nad rezervou Zlína.
Cez víkend ste vychytali piatu nulu po sebe, gól ste teda neinkasovali dlhých 450 minút. Aký je to pocit?
Samozrejme, že som spokojný. Teším sa však hlavne tomu, že mužstvo vyhráva. Čisté konto je potom už len čerešnička na torte.
V Česku sa o vás píše ako o mršnom brankárovi so zázračnými zákrokmi. Ako to pre vás znie?
Zachytil som to a je príjemné, keď o vás takto ľudia rozprávajú. Je to asi vizitka dobrej práce, ktorú v Slovácku odvádzam.
Päť zápasov bez inkasovaného gólu je skvelý počin, ale už teraz sa sústredím na ďalší zápas. Aby som opäť pomohol mužstvu a bol pre neho prínos.
Aktuálne ste na šiestom mieste tretej ligy, súťaž je teda pre vás zachránená. Aj to pridáva na vašej pohode v bráne?
Pred poslednými piatimi výhrami bol na nás vyvíjaný menší tlak, že sa potrebujeme zachrániť. Po tejto šnúre sa nám však dýcha lepšie a môžeme byť v pohode.
V bráne sa vždy snažím byť pokojný, pretože je to nesmierne dôležité. Aby som vedel správne reagovať na každú situáciu.
VIDEO: Brankára Mateja Balciara v Česku chvália
Ako vidíte kvalitu tretej českej ligy?
Dá sa povedať, že je na úrovni druhej slovenskej. Pre mňa ako 19-ročného brankára je veľmi cenná skúsenosť, že ako mladý chalan chytám pravidelne podobnú súťaž ako je Monacobet liga. Z tohto pohľadu som spokojný.
Ste odchovancom Baníka Prievidza. Ako sa mladý brankár ocitol v Slovácku?
V Prievidzi som chytal do sedemnástich rokov, no potom som odišiel do Pohronia. Prvý rok som bol trochu odstrkovaný, no potom som chytal pravidelne a podarilo sa nám postúpiť do prvej ligy dorastu.
Napriek úspechu však o mňa v Pohroní nemali záujem a dá sa povedať, že ma vyhodili. Mne aj ďalším chalanom poďakovali za spoluprácu s tým, že si máme hľadať nové kluby.
Ako ste prežívali takéto odmietnutie?
Jasné, že to pre mňa bola ťažká rana. Pretože som nikdy nič podobné nezažil.
Ako mladý chalan som nevedel, čo mám robiť. Chvíľu som uvažoval, že skončím s futbalom a začnem robiť niečo iné.
Miešali sa vo mne emócie, bol som smutný, sklamaný a deprimovaný. Pretože som pracoval kvalitne, pomohol som vybojovať prvú ligu, no spätná väzba neprišla.
Povedal som si však, že sa nevzdám a vďaka manažérovi som sa dostal do Slovácka.
Chytať som mal za juniorku, no nakoľko sa v béčku zranil brankár, išiel som rovno tam. Okrem dvoch zápasov som v tejto sezóne chytal v každom.
Neuvažujete, že sa po sezóne vrátite a zabojujete o šancu chytať v druhej lige? Vaše výkony v Česku by vám mohli dopomôcť k pozícii jednotky.
Nečakám, že by Pohronie chcelo, aby som sa vrátil. Práveže mi robí problémy s vykúpením zo zmluvy.
Ako to myslíte?
V Slovácku mi ponúkajú profesionálnu zmluvu, no pri prvej profi zmluve musí klub zaplatiť výchovné. Prievidza si pýta 15-tisíc eur a Pohronie až 50-tisíc, čo sú pre klub ako Slovácko vysoké čiastky.
Suma od Pohronia mi príde prehnaná najmä preto, že som pre klub bol vlastne nepotrebný. A teraz, keď som sa vynašiel a presadil v Slovácku, chcú na mne zarobiť.
Rozumiem, že futbal je v dnešnej dobe biznis. Tieto čiastky sú však za mňa neprimerane vysoké.
V Slovácku ste rok a pol. Ako ste si tam zvykali?
Bolo to náročné, pretože som tu bez rodiny. Na Morave sú však priateľskí ľudia, takže som sa rýchlo začlenil a našiel si tu okruh priateľov. Som tu spokojný, preto sa cítim dobre aj v zápasoch.
Inak však domov chodím každý týždeň, pretože stále študujem a tento rok maturujem.
Aké sú vaše ciele?
Hrať na najvyššej úrovni a robiť po zvyšok života to, čo milujem. V Slovácku pravidelne trénujem s hlavným tímom z najvyššej súťaže, preto viem, čo chcem.
Je skvelý pocit stáť po boku a učiť sa od brankára ako Milan Heča, ktorý chytal za Spartu Praha.
Vnímate svoju výšku ako hendikep? Myslíte, že to bol jeden z dôvodov, prečo ste v Pohroní skončili?
S rovnakou výškou sa stal legendou Iker Casillas, dnes majú podobné parametre svetoví brankár Yann Sommer a David Raya. Takže to neberiem ako nič zlé.
Sústredím sa na svoje silné stránky ako dynamika, práca s nohou a chytanie na čiare.
A nemyslím si, že Pohronie ma nechcelo pre moju výšku, pretože z Podbrezovej dotiahlo rovnako vysokého brankára. Tam boli skôr iné vplyvy...
A čo centrované lopty? Tie vám nerobia problém?
Nie je to moja doména, ale aj v tomto aspekte sa cítim byť silnejší a silnejší. Áno, celý život bojujem s predsudkami o mojej výške, ktorú nedokážem ovplyvniť. Pracujem však na tom, čo ovplyvniť môžem.
Dnes je všeobecne trend vysokých brankárov. Treba si však uvedomiť, že my, nižší brankári, sme v mnohých situáciách rýchlejší, čo hrá v dnešnom futbale veľkú rolu.
V béčku excelujete. Je možné, že sa objavíte aspoň na lavičke áčka v najvyššej českej súťaži?
Možné je všetko. Ak sa niekto z brankárov zraní, posunie sa gólman z béčka.
Takýmito vecami sa však nezaoberám, sústredím sa v prvom rade na svoje zápasy, aby som podal čo najlepší výkon.
Brankár Žiliny Ľubomír Belko povedal, že 70 percent je hlava a len 30 percent tréning. Súhlasíte?
Je to skutočne tak. Vždy je dôležité, aby bol brankár pokojný, sebavedomý, no aj pokorný. Bez toho to nejde.
Na Slovensku máme množstvo skvelých brankárov, pretože pracujeme aj na psychike, nie iba na technike chytania. Naši gólmani vo svete sú vizitkou kvalitnej práce trénerov brankárov na Slovensku.
A ja sa chcem k ním pridať. Spravím všetko preto, aby moja kariéra bola úspešná.
