Svet agentov je ako ruská ruleta. Kapitán štvrtoligistu verí, že v tomto roku prerazí

GABČÍKOVO, BRATISLAVA. V mládežníckom veku hral za bratislavský Slovan i za DAC Dunajská Streda. V súčasnosti je kapitánom štvrtoligového ŠK 1923 Gabčíkovo a v rodine si ho doberajú, že je „Szoboszlai zo Žitného ostrova“.

V minulosti dôveroval nesprávnym ľuďom, ale teraz verí, že tento rok bude preňho prelomový. Sníva o vyššej súťaži, ale chce dokončiť začatú prácu v Gabčíkove.

25-ročný KEVIN ZSIGMOND v rozhovore hovorí aj o tom, ako pomohla jeho tímu studená sprcha na začiatku sezóny a prečo považuje psychickú odolnosť za kľúčovú vlastnosť.

Po jesennej časti ste najlepším strelcom IV. ligy ZsFZ s pätnástimi gólmi. Ste spokojný so svojím výkonom?

Vždy som bol nastavený tak, že nikdy nebudem spokojný. Podľa mňa je jedna z najhorších vlastností, ak sa niekto uspokojí s tým, čo dosiahol. Ja stále chcem viac. Samozrejme, je to dobrá štartovacia pozícia pred druhou časťou sezóny.

Vaše výkony si však všimli aj kompetentní zo ZsFZ a na galavečere ste boli aj vy oceňovaný ako člen jedenástky roka. Čo pre vás znamenajú takéto individuálne ocenenia?

Je to dobrá spätná väzba a človeku to padne dobre, ale keď sa galavečer skončil, hneď som sa chcel vrátiť do toho svojho obvyklého nastavenia. Príde ďalší pracovný deň a znovu musím tvrdo makať, aby som bol najlepší. Treba neustále pracovať, aby sme dosiahli svoje ciele, ako tím aj ako jednotlivci.

Gabčíkovo je po jesennej časti na treťom mieste IV. ligy ZsFZ a na lídra z Nových Zámkov stráca tri body. Aké sú teda tie ciele?

Nie je žiadnym tajomstvom, že máme tie najvyššie ambície. Spravíme pre to všetko. Posilnili sme mužstvo a chceme dosiahnuť čo najlepší výsledok. Ak by nám niekto ponúkol teraz postup, ihneď by sme to podpísali.

Ktorý jesenný zápas by ste vyzdvihli, keď sa vám aj mužstvu naozaj darilo?

Hrali sme aj také zápasy, keď sme boli trochu bezradní, ale napokon sme ich zvládli.

Musím však vyzdvihnúť stretnutie v Nových Zámkoch. Do zápasu sme išli s tým, že vieme, s kým hráme, s veľkým rivalom, ktorý tiež má tie najvyššie ambície. Celé mužstvo malo príkladný prístup. Bol to duel Dávida s Goliášom, a napokon sme dokázali zvíťaziť 3:2. Na jar navyše privítame lídra na našom trávniku.

Gabčíkovo má skvelú jesennú bilanciu 10 víťazstiev, dve remízy, tri prehry, skóre 36:20. Pritom sezónu ste začali prekvapujúcou prehrou 1:2 u nováčika v Trsticiach, čo asi nikto nečakal.

Je to pravda, nikto s tým nerátal. Budem úprimný, ja som bol vtedy ešte na dovolenke, vynechal som aj prvý pohárový zápas s Kostolnými Kračanmi a potom aj prvé majstrovské stretnutie.

Bola to však pre nás studená sprcha. Myslím si však, že v každom športe, v individuálnych i v tímových športoch sa z času na čas zíde akýsi „reality check“, aby sme si uvedomili, čo musíme spraviť pre víťazstvo a žiadny súper sa pred nami vopred nepoloží. Táto studená sprcha prišla asi v pravý čas a zobudila celú kabínu. Bolo to napokon palivo do budúcna, čo nás tlačilo dopredu.

Až tretinu zápasov ste vyhrali 3:2. Aj to svedčí o morálnej sile mužstva?

Mužstvo je už istý čas pokope a naším krédom je bojovať až do konca. Viackrát sme mali zápasy, keď sme zvíťazili ťažšie, než sme predpokladali, ale ukázal sa tímový duch a vďaka tomu sme dokázali vyhrať.

Myslím si, že mužstvo má skvelú mentalitu, ku každému zápasu pristupujeme s pokorou, ale veríme, že na konci sa ukáže, kto do toho dal najviac a kto je najviac odolný voči vonkajším vplyvom.

Na jeseň ste odohrali aj pamätný pohárový zápas proti DAC Dunajská Streda, ktorý bol asi pre každého veľký futbalový sviatok. Ako ste vnímali túto konfrontáciu ako bývalý hráč Dunajskej Stredy?

Bol to špecifický zápas, lebo som pôsobil aj v DAC aj u jeho najväčšieho rivala, v Slovane Bratislava.

Myslím si, že každý spomína na tento pohárový zápas v dobrom, aj keď sme prehrali 1:5. Bola to pre nás výborná previerka a skúsenosť, zistili sme, čo by sme si mohli prevziať od tímov v najvyššej súťaži – napríklad fyzickú pripravenosť či pokoj a sebavedomie na ihrisku.

Bol to skvelý zážitok, pre mňa o to viac, že som dlho pracoval pre to, aby som sa stal kapitánom mužstva a práve v tomto období som dostal kapitánsku pásku.

Samozrejme, niektorí z nás by asi radšej hrali na druhej strane, za DAC, ale každý má inú cestu. Možno niekedy v budúcnosti niekto z nás naozaj nastúpi aj za ten druhý tím.

Vravíte, že každý má inú cestu. Aká bola tá vaša?

Vyrastal som na ihrisku, lebo aj môj otec hral futbal, pôsobil aj v zahraničí. Keď som bol malý, tak ma trénoval otec, potom ako 12-ročný som sa dostal do Slovana Bratislava, kde som strávil štyri roky. Potom ma oslovil DAC, kde som hral za dorast a neskôr aj za B-mužstvo.

Nasledovalo ročné hosťovanie v Mosonmagyaróvári, potom som sa vrátil domov a hral som rok v tretej lige za Gabčíkovo.

Dostal som ponuku z druhej najvyššej súťaže, z Trebišova. Čo sa týka futbalu, bolo to výborné, spoznal som skvelých ľudí a dobrých trénerov, napríklad aj Ľuboša Benkovského, ktorý je teraz asistentom v Slovane pri áčku. Z hľadiska futbalu to bolo veľmi dobré obdobie. Avšak mal som nejaké nesprávne rozhodnutia, dôveroval som ľuďom, ktorým som nemal a nakoniec som ostal bez tímu. Nasľubovali mi hory-doly, no napokon som na konci leta bol stále bez mužstva.

Vtedy mi podalo pomocnú ruku Gabčíkovo. Verím, že už som to mužstvu vrátil, že sme ho dostali do tejto štvrtej ligy a bojujeme o postup do tretej ligy, kam by podľa mňa toto mužstvo patrí.

Poučil som sa, už si dávam veľký pozor, komu dôverujem. Myslím si, že všetko sa deje pre niečo a možno sa v budúcnosti ukáže, prečo sa mi stali tieto veci.

V jednom skoršom rozhovore ste povedali, že by ste chceli hrať vo vyššej súťaži, podľa možností v prvej lige. Ako vidíte svoje šance? Vedie cesta aj zo štvrtej ligy do najvyššej súťaže?