Peter Babnič: „Na klubovej úrovni to bolo najlepšie obdobie mojej kariéry. Tréner Jozef Bubenko spravil z neznámych hráčov reprezentantov. Vďaka jeho koncepčnej práci sme išli výkonnostne a v tabuľke hore. Až sme sa stali majstri. „Szili“ prišiel z Košíc a výborne sme si rozumeli. Na ihrisku i mimo neho. Boli sme skutočne dobrá dvojička.
Pre mňa ako mladého hráča to bola veľká vec. Po poslednom zápase som dve noci nespal, užívali sme si to poriadne (smiech). Titul sme získali už v predstihu. A úplne zaslúžene. Mali sme skúsených hráčov ako Vratislav Greško, Peter Németh, Attila Pinte, Zsolt Hornyák či nebohý Peter Dzúrik. Dopĺňali ich mladé uchá, ktoré sa chceli ukázať. Celkovo sme mali v kabíne sedem reprezentantov, ktorí boli nositeľmi kvality.“
Juraj Czinege: „Bola to zlatá éra klubu. V tom čase sme boli takmer neporaziteľní. Mali sme skvelých hráčov ako Szilárd Németh, Peter Babnič, Zsolt Hornyák, Peter Dzúrik, Atilla Pinte či vychádzajúce hviezdy Marián Čišovský a Martin Ševela.
Derby proti Slovanu Bratislava mali vždy špeciálny náboj. Na tie zápasy sme sa tešili najviac. Inter bol prakticky bez divákov, preto sme sa nevedeli nabažiť plnej tribúny. Aj keď nám nikto nefandil, užívali sme si to. Toto bola jedna z vecí, ktorú som slovanistom závidel. Na nich chodili tisícky ľudí a na nás maximálne sedemsto.“
Zdroj: archív Sportnetu