Nikto nemusí nikomu nič bozkávať. Sme tím, zvládli sme to spolu, vravel brankár Trnavy

V posledných ôsmich súťažných zápasoch sedemkrát udržal čisté konto. V odvete semifinále Slovnaft Cupu v Podbrezovej musel v niektorých prípadoch priam čarovať.

V prvom polčase mal sťažené podmienky, lebo mu slnko svietilo presne do očí.

Brankár Spartaka Trnava DOMINIK TAKÁČ však pustil za seba iba jednu strelu a ten gól nakoniec neplatil. Keďže prvý zápas vyhrala Trnava 1:0, bezgólová remíza znamenala postup Spartaka do finále pohára.

25-ročný brankár v rozhovore pre Sportnet zhodnotil výkon svojho tímu.

Podbrezová mala v zápase 18 striel, z toho deväť na bránu. Čakali ste takýto priebeh zápasu?

Rozmýšľali sme nad viacerými scenármi a tento sme si najmenej priali. Dalo sa však s tým počítať, keď sme prvý zápas vyhrali len o gól. Predpokladali sme, že Podbrezová to bude chcieť zvrátiť a dá do toho všetko.

Naším cieľom bolo nepúšťať ich do tých situácií a zároveň sme chceli byť nebezpeční. Vôbec sa nám to však nedarilo. Tým, že nás domáci zatlačili, viac a viac si verili a pre nás to bolo stále horšie. Našťastie sme to nejako ustáli.

V prvom polčase ste chytali oproti slnku a bolo zrejmé, že v určitých prípadoch ste veľa toho nevideli… Ako ste sa s tým vysporiadali?

Ak sa hrá v takom čase a ihrisko je tak situované, takáto situácia sa môže stať. Bolo to nepríjemné, prišlo to v dosť dôležitom zápase. Prvý polčas som vôbec nevidel na súperovu polovicu.

Najnebezpečnejšie bolo, keď mali loptu hráči súpera, lietali tam centre. Bolo omnoho náročnejšie zasiahnuť, ako za normálnych okolností.

Keď sme hrali v nedeľu v Podbrezovej ligový zápas, brankársky kolega Martin Vantruba, ktorý tam pôsobil, mi vravel, že v tej bráne je to niekedy nepríjemné. Ale ligový zápas sme začali opačne a slnko nebolo vôbec také ostré. V pohári ma to však dobehlo. Ja som sa bál, že mi tam bude skôr zima a nakoniec mi vadilo slnko.

Viem, že niektorí brankári nosia v takých prípadoch šiltovku, ja som si ju nemal nachystanú a myslím si, že by som si ju aj tak nedal.

Podbrezová dala gól hneď v úvode stretnutia, ktorý však nakoniec rozhodca neuznal. Ako ste ten moment prežívali?

Z môjho pohľadu som videl faul ešte predtým, než hráč zahral štandardku. Za mňa to bolo okej, aj keď sa domáci čertili. Tieto situácie bývajú sporné, pre nás bolo šťastie, že gól nebol uznaný.

Priamo ten gól sa mi ťažko komentuje. Pre slnko som veľa nevidel, navyše sa tam naskladalo dvadsať hráčov. Ani neviem, ako prišlo k tej strele. Lopta sa poodrážala a prešla mi medzi nohy.

Bol to najťažší zápas Trnavy v tejto sezóne v pohári?

Určite áno. Náročnejší zápas nenájdeme. Museli sme ísť na dno svojich síl. Nie je jednoduché, keď vás takto súper zatlačí a takto si buduje sebavedomie. Bolo ťažké sa dostať z vlastnej polovice. Super, že sme sa zomkli a ustáli sme to.

Po zápase veľa ľudí hovorilo, že hráči Spartaka vám môžu bozkávať ruky-nohy, lebo bez vás by to finále nebolo. Ďakovali vám spoluhráči za predvedený výkon?