Slováci sa v kluboch španielskej ligy objavujú skôr výnimočne. Niektorí tam zanechali výraznú stopu, iní len kratšiu epizódu.
To, čo však po príchode do Atlética Madrid predvádza Dávid Hancko, nemá medzi hráčmi narodenými na Slovensku veľa porovnateľných prípadov.
Nepotreboval čas na aklimatizáciu. V jednom z najslávnejších klubov Európy sa okamžite zaradil medzi kľúčové postavy a dnes patrí medzi najvyťaženejších hráčov v celej súťaži.
Hancko s obrovskou minutážou
Dávid Hancko má v tejto sezóne zo všetkých hráčov v poli v Atléticu Madrid najvyššiu minutáž – 3278 minút. Jeho spoľahlivosť ilustruje aj zaujímavá štatistika disciplinárnych trestov.
Svoju vôbec prvú žltú kartu od letného prestupu do Atlética dostal až pri sobotnom víťazstve 3:2 nad Realom Sociedad. Ukončil tým sériu 38 zápasov a 3208 odohraných minút bez žltého napomenutia.
V TOP piatich európskych ligách pritom nie je obranca, ktorý by odohral viac minút bez žltej karty.
V kluboch slávnej španielskej ligy sa doteraz predstavilo pätnásť rodákov zo Slovenska. Ani jeden z nich však neurobil hneď na začiatku angažmánu taký dojem ako Hancko.
Kubala bol fenomén, ale
Áno, španielske dejiny poznajú aj fenomenálneho Ladislava Kubalu. Génia s výraznými slovenskými koreňmi.
Kubala sa však nenarodil na Slovensku. Prišiel na svet v Budapešti v slovensko-maďarskej rodine. Jeho otec Pavol pochádzal z Martina a matka Anna Steczová mala slovensko-poľsko-maďarské korene. Preto sa k nemu dodnes hlásia Slováci aj Maďari.
V sezóne 1951/52 zažil Kubala v drese FC Barcelona neuveriteľný ročník. Odohral 19 ligových zápasov a strelil 26 gólov.
Sedem gólov
Koncom februára 1952 proti Sportingu Gijón (9:0) nastrieľal sedem gólov, čo je dodnes rekord španielskej ligy.
Skóroval aj vo finále pohára proti Valencii (4:2). Barcelona v tej sezóne získala päť trofejí – majstrovský titul, Španielsky pohár (vtedy Copa del Generalissimo), Copa Eva Duarte (španielsky superpohár), Latinský pohár a Copa Martini & Rossi.
Kubala neskôr s Barcelonou v sezóne 1960/61 dokráčal až do finále Pohára európskych majstrov, predchodcu dnešnej Ligy majstrov.
Slovenské stopy v La Lige
Zo slovenských rodákov urobilo v Španielsku výrazný dojem niekoľko hráčov.
Dominik Greif a Martin Valjent patrili medzi kľúčové postavy RCD Mallorca, ktorá pred dvoma rokmi dokráčala až do finále Španielskeho pohára.
Valjent navyše vytvoril rekord medzi slovenskými rodákmi v La Lige. Odohral v nej už 188 zápasov, je klubovou legendou Mallorcy a nosí aj kapitánsku pásku.
Peter Dubovský získal titul so slávnym Realom Madrid, no v drese „bieleho baletu“ patril skôr medzi náhradníkov. Bolo to v čase, keď mohli v zápase nastúpiť iba traja legionári. Až v Reale Oviedo sa stal jednou z hlavných postáv tímu.
Úkaz Luhový
Stanislav Lobotka patril v Celte Vigo medzi najlepších defenzívnych stredopoliarov celej súťaže.
Výbornú sezónu zažil aj útočník Milan Luhový. V ročníku 1990/91 strelil v drese Sportingu Gijón 16 ligových gólov, v tabuľke strelcov skončil na štvrtom mieste a výrazne pomohol klubu k piatemu miestu a postupu do Pohára UEFA.
„Spolu s Luisom Enriquem sme v tej sezóne strelili 30 gólov, čo tímu prinieslo veľa bodov. Keď sa na to pozriete z hľadiska pomeru ceny a kvality, nemyslím si, že môj prestup bol zlý. Hrať za Sporting bolo to najlepšie v mojej kariére,“ spomínal Luhový.
Hancko ako jediný Slovák
Dnes však patrí najväčšia pozornosť Hanckovi. Obranca Atlética Madrid je jediným slovenským futbalistom, ktorý je v tejto sezóne stále v hre v Lige majstrov.
Jeho tím v utorok v prvom zápase osemfinále privíta Tottenham. Hancko má v Lige majstrov na konte 26 zápasov a tri góly, z toho jeden už v drese Atlética Madrid.
Atlético nikdy Ligu majstrov nevyhralo, hoci dvakrát bolo veľmi blízko. Pod vedením trénera Diega Simeoneho prehralo obe finále s mestským rivalom Realom Madrid (2014 a 2016).
Podľa algoritmov má madridský klub viac než 60-percentnú šancu vyradiť Tottenham a postúpiť medzi najlepšiu osmičku.
„Oni skončili v hlavnej fáze Ligy majstrov na štvrtom mieste, nie sme favoriti,“ vyhlásil tréner Atlética Diego Simeone. Poukazoval na to, že jeho tím skončil až na 14. mieste a musel absolvovať play-off o postup do osemfinále.
Tottenham v hlbokej kríze
Atlético je v domácej lige na treťom mieste a postúpilo aj do finále národného pohára. Stále je teda v hre vo všetkých troch súťažiach.
Tottenham medzitým prežíva veľmi zlé obdobie. V Premier League je až na šestnástom mieste.
Piata prehra v rade priblížila londýnsky klub len na jeden bod od pásma zostupu. Poloprázdne tribúny počas prehry 1:3 s Crystal Palace veľa napovedali o nálade fanúšikov.
Najhorší za polstoročie
Súčasný Tottenham je z pohľadu výsledkov najhorší za posledných päťdesiat rokov. Spoločnosť Opta musela vo svojich dátach zájsť až do októbra 1975, aby našla ďalšiu jedenásťzápasovú sériu Spurs bez víťazstva.
Päť prehier v rade museli „kohúti“ naposledy stráviť ešte v novembri 2004.
Na Tottenham Hotspur Stadium tak bolo možné vidieť depresívny obraz poloprázdnych tribún, frustrovaní fanúšikovia odchádzali zo zápasu s veľkým predstihom.
Tím momentálne dočasne vedie tréner Igor Tudor.
