Z každej strany šľahal dážď so snehom, vietor kmital cez betónové tribúny a pod nohami divákov sa miesilo bahno s kalužami, ktoré by hanbu neurobili ani rybárskej bažine.
Hasiči od skorého popoludnia odčerpávali hektolitre vody, ďalšie tisíce litrov nosiči vynášali vo vedrách. A keď ani latex, ani vápno nechceli držať na tráve, po improvizovanej porade s gruzínskym delegátom prišla do hry slovenská klasika: čiary nasypané z pilín.
Hodinu pred výkopom hlavný rozhodca Markus Merk z Nemecka potvrdil, že sa hrať bude.
„Bolo to skôr vodné pólo ako futbal (smiech),“ vravel Merk pre SME s odstupom času.
Fúkal surový vietor, hustý dážď so snehom padal bez prestávky. Na starom Tehelnom poli sa zišlo 9542 divákov. Mnohí z nich stáli a striasli sa v pršiplášťoch.
Ukázali sa svetového hviezdy
Futbalisti Artmedie Petržalka v poslednom zápase základnej fázy Ligy majstrov remizovali doma s FC Porto 0:0. Bol šiesty december 2005, meniny mal Mikuláš. Odvtedy ubehlo presne dvadsať rokov.
V zostave Porta stál brankár Victor Baía – legenda, ktorá už mala zenit za sebou, no meno aj charizmu stále nezmazateľné. Vedľa neho budúce ikony: Pepe, neskorší pilier Realu Madrid, útočný technik Quaresma so všetkými svojimi rabonami aj sklamaniami a Diego, ktorý o pár rokov rozžiari Brémy i Juventus.
Na druhej strane mužstvo, ktoré malo o slávu bojovať, nie sa ňou chváliť. Tak trebárs Ján Ďurica, Ján Kozák ml., brankár Juraj Čobej. A dvaja budúci tréneri dnes elitných tímov z Niké ligy – Pavol Staňo a Branislav Fodrek.
Malý klub, skromné zázemie, starý štadión, kabína bez veľkých hviezd. Ale mužstvo, ktoré v tej chvíli malo srdce ako nikto iný v Európe.
Chodili cez mláky
„Artmedia bola fyzicky výborne pripravená. Hrala veľmi dobre, neuspokojila sa s remízou. Mala viac šancí, zaslúžila si vyhrať,“ ocenil výkon slovenského tímu tréner Porta Co Adriaanse.
Artmedia bola lepšia. Oveľa lepšia. Dážď, sneh, vietor ani hrboľatá hrôza, ktorá sa kedysi nazývala trávnik, nezobrali Petržalke ani kúsok odvahy. Skôr naopak – dávali jej extra energiu. Trávnik pripomínal skôr oráčinu než ihrisko pre európsky futbal – dažde zmenili plochu na blato, v ktorom sa lopta miestami zastavovala ako prilepená.
„Hralo sa na blate, čo nám vyhovovalo viac ako Portu. My sme boli bojovný tím a oni zas technický,“ spomína v rozhovore pre Sportnet obranca Ondrej Debnár.
„Vidieť to bolo už pred zápasom, keď oni obchádzali mláky a my sme chodili rovno cez ne.“
Ľudia na tribúnach verili v zázrak, hráči cítili šancu zaskočiť európskeho giganta. V druhom polčase prišla situácia, na ktorú sa v Bratislave nezabudlo dodnes.
Čistá penalta
Brankár Juraj Čobej si tú scénu prehráva dodnes.
„Treba sa spýtať pána rozhodcu Merka. Znášali sme to ťažko. Doma za stavu 0:0 sme mohli dať Portu gól, ktorý by nás posunul ďalej,“ hovorí.
Blažej Vaščák sa po skrumáži ocitol pred úplne odkrytou bránou. Stačilo doklepnúť. Lopta sa však zastavila v mláke tesne pred čiarou.
„Blažej strieľal do odkrytej brány, ale lopta zastala pred čiarou, kde stála voda. Keď ju chcel dokopnúť do siete, Pepe ho zápasníckym chvatom stiahol na zem. Čistá penalta, ale rozhodcovia nepochopiteľne nepískali,“ dodáva Čobej.
„Keď sme videli video, hlavný rozhodca faul vidieť nemusel. Ale asistent určite áno. Škoda. Boli sme nahnevaní ako nikdy.“
Debnár cíti krivdu dodnes.
Hriešnik Pepe
„Blažej to chcel placírkou poslať do siete, no súper ho zobral zozadu. V minulosti sme sa o tom bavili a vraveli si, že keby do toho Blažej vletel oboma nohami, bol by to gól a išli by sme ďalej,“ hovoril Debnár s trpkým úsmevom.
Slávny Portugalčan Pepe mal vtedy iba dvadsaťdva a bol hviezdou zápasu. Ale negatívnou z pohľadu slovenských fanúšikov. V 71. minúte vystrelil Pavol Staňo a Pepe zahral rukou, čo však Markus Merk opäť prehliadol.
Civilným povolaním zubár, päťnásobný najlepší rozhodca v Nemecku a podľa FIFA najlepší na svete za rok 2004 bol v ten večer neúprosný. Hoci mal príležitosť, ani raz nenabral odvahu zapískať pre Artmediu penaltu. Portugalský denník O Jogo napísal bez obalu: „Domáci si zaslúžili vyhrať, rozhodca Merk im uprel dva jasné pokutové kopy.“
Blažej Vaščák to zhrnul:
Weiss: Morálny víťaz
„Pri mojej šanci išlo o evidentný faul zo strany Pepeho – jednoznačná penalta. Po strele Braňa Fodreka zahral evidentne portský obranca rukou v šestnástke, faul na Braňa Obžeru bol tiež jasný. Podľa mňa vo všetkých troch prípadoch išlo o jedenástku.“
„Určite z nich mohol jednu pokojne odpískať. Sme však malý, chudobný klub zo Slovenska, ktorý miešal vodu medzi veľkoklubmi Európy, a zrejme sa to podpísalo i do podvedomia rozhodcu. Keby podobná situácia nastala v opačnom garde, som presvedčený, že penaltu by bez mihnutia oka odpískal,“ pokračoval Vaščák.
Tréner Vladimír Weiss stál po zápase pred novinármi s tvárou, ktorá prezrádzala všetko – únavu, hrdosť aj obrovské sklamanie. Už v prvom zápase jeho tím vyhral na pôde FC Porto senzačne 3:2.
„Mrzí ma, že sme ho neurobili a nevybojovali historický úspech. V zápase proti Portu sme však boli morálnymi víťazmi,“ povedal.
Najsilnejšie sa mu do pamäti vryl druhý polčas.
Skoro u nás zmrzli
„Najmä po prestávke sme podali úžasný výkon, utvorili sme si tlak i šance. Bolo ich možno viac ako vo všetkých predchádzajúcich zápasoch v skupine. Chýbal nám iba gól.“
Aj Weiss priznal, že extrémne podmienky viac pasovali jeho tímu.
„V takom počasí a na takom teréne sa hráčom Porta hralo veľmi ťažko. Chudáci, skoro u nás zmrzli,“ dodal Weiss.
„Naše nasadenie a kondícia boli vynikajúce a dostať pod tlak také mužstvo ako Porto nie je jednoduché.“
Súčasný tréner Slovana mal vtedy k dispozícii mužstvo zložené takmer výlučne zo Slovákov. Majiteľom Petržalky bol Ivan Kmotrík, ktorý dnes vlastní slovenského giganta.
Postup medzi 16 najlepších
V porovnaní so súčasným Slovanom išlo o hráčov s minimom medzinárodných skúseností. Juraj Halenár či Ján Kozák ml. mali životnú formu, no reprezentačných štartov bolo málo. Petržalka bola malý, provinčný klub bez moderného štadióna, dnešný Slovan je v úplne inej kategórii – infraštruktúrou, rozpočtom aj zabezpečením hráčov.
V roku 2005 však futbalisti Artmedie dokráčali až do hlavnej fázy Ligy majstrov. Pred nimi (Košice) ani po nich (Žilina a Slovan) nezískal slovenský tím v skupine ani bod, malý klub z bratislavského sídliska nazbieral až šesť.
Petržalka skončila v skupine H tretia a postúpila do šestnásťfinále Pohára UEFA. Na prémiách od UEFA zarobila približne päť miliónov eur.
A mohla dokázať ešte viac, ak by na pamätnom blate zdolala doma FC Porto. Postup medzi šestnásť najlepších tímov Európy mala na dosah. Za postup do osemfinále bola vtedy prémia okolo dvoch miliónov eur.
