Najviac videl v Neapole vďaka Hamšíkovi. Teraz to chce využiť v Trnave

BRATISLAVA. Novým trénerom Spartaka Trnava je MICHAL GAŠPARÍK. Bola to už druhá zmena kouča na lavičke Trnavy, ktorú na začiatku sezóny viedol Michal Šarmír a po šiestom kole Norbert Hrnčár. Gašparík je odchovancom klubu, je to jeho prvý trénerský angažmán v najvyššej súťaži. SME ho telefonicky zastihlo na letisku pred odletom na sústredenie na Maltu.

Prekvapila vás ponuka Spartaka, alebo už boli nejaké náznaky, že by ste mohli prevziať trnavské áčko?

Náznaky boli ešte predtým, než bol angažovaný Noro Hrnčár. Potom som to však už neočakával, myslel som, že k ďalšej trénerskej výmene už nepríde. Ale nakoniec, hoci je len pol sezóny za nami, v Trnave už skončili dvaja tréneri.

Aká bola vaša reakcia, keď vás oslovili?

Bola to fakt rýchlovka, hneď som povedal, že idem do toho. Neriešil som to s nikým, nemal som pochybnosti. Mám pocit, že teraz je ten správny čas a teším sa na túto výzvu.

Podpísali ste trojročnú zmluvu, ale na Slovensku je vzácnosť, keď nejaký tréner vydrží pri mužstve taký dlhý čas. Uvedomujete si to?

Jasné. Realita je taká, že na Slovensku je tréner pri jednom tíme asi jednu sezónu. Uvidíme, sám som zvedavý. Verím, že konečne sa v Trnave stabilizuje situácia čo sa týka trénerských pozícii i hráčskeho kádra.

Spartak je momentálne na piatom mieste Fortuna ligy, v 17 zápasoch získal 23 bodov. Ako ste vnímali jesenné výkony tímu?

Bolo to ako na hojdačke. Vonku sme získali dosť veľa bodov, ale potom prišli mŕtve zápasy, keď sa prehralo doma aj s papierovo slabšími súpermi. Päť domácich prehier je príliš veľa.

Postavanie v tabuľke mohlo byť aj lepšie, ale prehrali sme doma s Nitrou, s Michalovcami, so Sereďou, len sme remizovali s Pohroním. Typologicky sa Trnave možno ľahšie hrá vonku, na rýchle protiútoky.

Doma musí začať tvoriť, hrať do plných a tomuto mužstvo to až tak nesedelo. Potom vznikali problémy, že Trnava prvá inkasovala a už vôbec nedokázala tieto zápasy otáčať.

Vedenie klubu vyslovilo názor, že mužstvo potrebuje nový impulz z emočnej a mentálnej stránky. Ako hráč ste boli srdciar, budete schopný mužstvo prebudiť a vyburcovať?

Mám tú výhodu, že káder dobre poznám. Je v ňom veľa mladých chalanov, ktorí boli v U19, alebo zahraniční futbalisti, ktorí tiež prešli devätnástkou.

Je tam aj skupina hráčov, s ktorými som ešte hrával, ako Dobrivoj Rusov, Ľuboš Kamenár, Ján Vlasko a Martin Mikovič, alebo nastúpil som proti nim, ako Erik Pačinda či Matúš Turňa.

Zažil som ich aj v kabíne, viem, čo od nich očakávať a už máme vytvorený nejaký vzťah. Myslím si, že na to sa spolieha aj vedenie, že budem vedieť s týmito hráčmi pracovať.

V čom bude najväčší rozdiel medzi prácou s mládežou a prácou s mužmi?

V mládeži sa okrem výsledku zameriavame aj na rozvoj. V mužskom futbale je už väčší tlak na výsledok. U nás však je polovica mužstva mladých, musíme nájsť balans, aby sme hráčov aj rozvíjali, no aby sme dosahovali aj výsledky. Cieľom je prvá šestka, a keď sa tam dostaneme, čo by mohlo zdvihnúť sebavedomie hráčov, tak by sme mohli pozerať aj na Žilinu.

Do mužstva zatiaľ pribudla jedná posila, Kristián Koštrna. Kde by ste chceli ešte posilniť káder?

Snažíme sa káder stabilizovať, aby nedošlo každú pol sezónu k veľkej fluktuácii. Do každej formácie si viem predstaviť ešte jedného hráča. Príchod Koštrnu som privítal, vnímam ho ako výborného hráča, ktorý svojho času mal aj reprezentačné ambície. Verím, že to bude jeho hnacím motorom a motiváciou aj v Trnave. Bude doma na očiach a bude sa chcieť ukázať.

Práve ste na ceste na sústredenie na Maltu, hoci pre pandémiu väčšina slovenských tímov sa pripravuje len v domácich podmienkach. Môže to byť výhoda Spartaka, že absolvujete aj pobyt v teple a na kvalitných ihriskách?

Nepovedal by som, že to bude úplne výhoda. Ideme tam iba na týždeň a odohráme dva zápasy. Viem si predstaviť, že by sme pokojne pracovali v domácich podmienkach. Na Malte sa stretneme s českými tímami, ktoré sú už v inej fáze prípravy, ako my. Oni budú mať generálku na ligu a my po troch-štyroch tréningoch pôjdeme rovno do zápasu. Nie je to úplne ideálne, ale nejako sa s tým vyrovnáme.

Na na Maltu s vami cestuje aj trojica dorastencov Patrick Karhan, Thomas Kotlár a Lukáš Jendrek. Ako vidíte ich šance, môžu sa už túto jar zapracovať do áčka?

Vytiahli sme chalanov, ktorí majú pred sebou budúcnosť, ale ešte majú čas presadiť sa v mužskom futbale. Nemyslím si, že by práve títo hráči by mali začať hrávať, teraz mali len 17 rokov a majú ešte kopec času. V príprave určite dostanú mladí hráči šancu a potom to už bude len na nich. Treba sa pozerať na výkonnosť. Ak niekto na to má, nie je podstatné, či je starší alebo mladší.

Ste odchovancom Trnavy a do sveta ligových trénerov vstupujete práve v Spartaku. Je to výhoda, alebo skôr cítite tlak?

Som doma, v meste ma každý pozná, takže ten tlak tam je. Na druhej strane si myslím, že môže byť moja obrovská výhoda, že trnavské prostredie dokonale poznám. Vyrastal som tu od šiestich rokov, prešiel som všetkými kategóriami, hrával som tu za áčko, dvakrát som sa ešte do Trnavy vrátil a ostal som tu ako tréner mládeže. Nemalo by ma nič prekvapiť.

Aká je vaša trénerská filozofia, akú hru budete preferovať?

Samozrejme vždy to treba prispôsobovať aj aktuálnym podmienkam a hráčom, ale chcel by som hrať o niečo ofenzívnejšie. Chcel by som hrať organizovaný a náročný futbal, aby sa hráči každý zápas dobre vybehali, súpera napádali, aby to bolo niekedy až živelné. Trnavské prostredie to očakáva.

Ktorí tréneri vás inšpirovali? Máte trénerský vzor?

Ja som sa na trénerskú kariéru pripravoval aj ako hráč, takže som už mal aj predtým nejaké vzory. Z koučov, čo ma trénovali, zanechali najvýraznejšiu stopu dvaja, a to v Česku Zdeněk Ščasný a v Poľsku Adam Nawalka, neskôr aj reprezentačný tréner.

Zo svetových trénerov mám najviac naštudovaného Maurizia Sarriho. Keď ešte trénoval Mareka Hamšíka, mohol som byť v Neapole aj na stáži a vidieť trošku do zákulisia. Jeho systém sa mi najviac páčil. Najväčším inovátorom vo futbale je zase Pep Guardiola, od ktorého sa strašne veľa dá učiť.

Čo vás najviac zaujalo na stáži u Sarriho?

Pre mňa bola najzaujímavejšia jeho defenzívna práca, prepracovaná pressingová obrana, na ktorú sa veľmi dobre pozeralo. Hrali veľmi aktívne a účelne a mali aj výsledky.

Boli ste na stáži aj v iných kluboch?

Bolo ich viac, ale nie je stáž ako stáž. Boli sme v Ajaxe, videli sme akadémiu Dinama Záhreb. Ale pri Sarrim som videl aj také veci, čo sa zvonka bežne nedajú vidieť, lebo spojovníkom bol Marek Hamšík. Videl som veľa schém, metodiku, akým štýlom to Sarri dokázal hráčov naučiť.

Akých trénerov ste preferovali ako hráč?

Najmä ku koncu kariéry som už vyhodnocoval každého trénera aj z pohľadu budúceho trénera. Uvedomoval som si, ktorým veciam by som sa chcel vyvarovať a čo by som si od nich chcel vziať. Myslím si, že tréner by mal byť rovný človek, baviť sa s hráčmi otvorene, aby hráči vedeli, na čom sú, kam ich tréner potrebuje dostať a ako ich tam dostane.

Ste mladý tréner, koncom decembra ste oslávili 39. narodeniny. Budú vám hráči vykať či tykať?

Hráči, s ktorými som hrával, majú povolené mi tykať, ale budú ma oslovovať tréner. Myslím si, že je to dôležité, ale netreba to preceňovať. V angličtine neriešia, či je tykanie, či vykanie, je to o nastavení si pravidiel a o vzájomnom rešpekte. Ja kabínu poznám, sú to inteligentní ľudia a futbalisti, takže nevidím tu žiadny problém.