Hološko počúva po návrate na Slovensko to, čo v zahraničí nepočul

Vlani ste v Sydney prežili jednu z najlepších sezón v kariére, zavŕšili ste ju majstrovským titulom. Neplánovali ste ešte ostať v zahraničí?

„Ponuky som mal z Austrálie i z Turecka. Manželka do Turecka už príliš nechcela ísť, po všetkom, čo sa tam v poslednom období udialo. Za takmer desať rokov, ktoré som tam odohral, bol v krajine relatívne pokoj. Niekedy vybuchla nejaká bomba, ale nebolo to také hrozné ako teraz. Bez rodiny som však nechcel byť. Mám veľké deti a chcem sa im venovať. Slovan o mňa prejavil záujem a som rád, že som sa vrátil na Slovensko.“

Do slovenskej ligy ste sa vrátili po pätnástich rokoch. Ako hodnotíte svoje prvé zápasy v Slovane?

„Každý počítal, že po štyroch zápasoch budeme mať dvanásť bodov. Zatiaľ máme osem. Mrzí nás najmä remíza v Senici, kde náš výkon nebol presvedčivý. V Slovane je úspechom len titul. Druhé miesta nič neznamenajú. Máme najsilnejší káder v súťaži, ale k najlepšej forme nám chýba ešte veľa.“

V druhom predkole Európskej ligy ste nečakane vypadli s dánskym Lyngby. Ani v posledných dvoch ligových zápasoch vaše výkony neohúrili. Prečo?

„Keby sme pokračovali v pohárovej Európe, zrejme by nám to psychicky pomohlo. Zahrali by sme si proti kvalitným európskym tímom, čo nám teraz chýba. S Lyngby sme odohrali dobré prvé polčasy, ale nevyužili sme šance. Koncovka nás trápi, narobíme sa na gól. Pochváliť môžeme len Mareša, ktorý nás gólovo ťahá.“

V Slovane sa od vás očakávajú góly. Ako sa vyrovnávate s tým, že ich zatiaľ nedávate?

„Viem, že sa odo mňa očakáva veľa. Nebudem sa za nič schovávať. Gól som dal len v Európskej lige proti priemernému súperovi. Ak budem zdravý, góly prídu. Mám kvalitu na to, aby som ich dával. Som presvedčený, že mám Slovanu čo dať.“

Ako hodnotíte úroveň slovenskej ligy?

„Slovenská liga nemá v Európe cveng, ale nie je úplne jednoduchá. Keď si človek myslí, že ju odohrá na jednej nohe, mýli sa. Som toho príkladom. Prišiel som zo Sydney, kde som za dve sezóny strelil 18 gólov, a tu som v štyroch kolách nedal žiadny. Austrálska liga je pritom kvalitnejšia, po fyzickej i technickej stránke.“

Slovan je najslávnejší slovenský klub. Ako vnímate, že na domáce zápasy chodí tak málo fanúšikov?

„Mrzí ma, že ľudia si na Slovensku nenájdu cestu na štadión. Výnimkou je zrejme len Dunajská Streda. Slovan si to zaslúži, je to najväčší klub. Ľudia sú nároční, futbalistov na Slovensku si príliš nevážia. Keď hráte u súperov, počujete, ako na vás nadávajú. To som v zahraničí nezažil. Potrebovali by sme aspoň štyritisíc divákov, čo by nás povzbudilo. Keď hráte pred sedemsto divákmi, je to ako tréningový zápas.“

Prečo nechodia ľudia na Slovan? Je väčším problémom štadión alebo kvalita hry?

„Možno sa im nepáči, ako hráme, a možno je problémom aj starý štadión, na ktorom je atletická dráha. Chcel by som veriť, že keď sa postaví nový štadión, ľudia so slovanistickým srdcom si nájdu cestu na futbal.“

Fanúšikovia vyčítajú vedeniu, že nepracuje koncepčne, nedáva šancu odchovancom a kupuje často priemerných zahraničných hráčov. Čo si o tom myslíte?