Drotár: Stále cítim, že pôjdem Dakar. Verím, že by som to nejako zvládol

PREŠOV. Čo 63-ročného Igora Drotára motivuje, aké má plány s Dakarom, okruhovým pretekaním, či sa niečo zmenilo po roku 1989, ale aj ako sa pretekár vyrovnáva s haváriami, sa dozviete v nasledujúcom rozhovore.

Igor, väčšina pretekárov sa vo vašom veku zúčastňuje podujatí už len exhibične. Kde sa teda berie vo vás tá energia, že stále konkurujete aj mladším jazdcom?

„Mňa ženie láska, sprevádza ma celý život. Tento šport mám veľmi rád. Obdivujem ľudí, ktorí dokážu vymyslieť úžasné autá, ktoré zvládnu toľko veľa. Tá láska a obdiv k ľuďom a technike sú hlavnými prísadami, ktoré ma ženú vpred. Potom je tu ešte ďalšia časť: som z východu – z Prešova a mám to tu rád. Chcem robiť dobré meno môjmu mestu, no i krajine a možno aj ten vyšší vek mi v tom pomáha. Idem stále rýchlo, aby som ukázal, že v Prešove a na Slovensku všeobecne sú výnimoční ľudia. Mám tento šport rád a robím ho s láskou – to je základ.“

V pretekoch automobilov do vrchu dosahujete stále špičkové výsledky. Čomu to pripisujete?

„Možno sa tradiční „kopciari“ trošku urazia, no kopec je o niečo ľahšia, i keď hlavne iná disciplína než rely. Kopec sa naučím naspamäť a môžem absolvovať ľubovoľný počet tréningových jázd. To v rely nejde, tam idem do neznáma na dlhé trate, len na presný rozpis z dvoch tréningových prejazdov.