Dobehla zranená a stala sa hrdinkou, no v Riu končí

RIO DE JANEIRO. Jedna z dvoch hrdiniek utorňajšieho atletického diania na Olympijskom štadióne v Riu de Janeiro Abbey D'Agostinová nemôže využiť právo štartu v piatkovom finále behu na 5000 m.

Američanka má pretrhnutý väz pravého kolena a hrozí jej predčasný koniec sezóny. Zranenie si privodila v rozbehu, ktorý uchvátil svet málo vídaným prejavom solidarity dvoch športovkýň.

Novozélanďanka Nikki Hamblinová po vzájomnej kolízii a páde na rameno zhruba 2000 m pred cieľom už chcela preteky vzdať. D'Agostinová vyviazla navonok bez ujmy, ale namiesto pokračovania v pretekoch počkala, povzbudila plačúcu súperku a pomohla jej na nohy.

"To dievča je stelesnenie olympijského ducha. Stretli sme sa prvý raz, neuveriteľná žena," vravela v cieli dojatá Hamblinová, ktorá dokončila preteky na 15. mieste za 16:43,61 min ďaleko za časom zaručujúcim postup.

D'Agostinová však dopadla ešte horšie. Postupne sa u nej prejavili následky pádu a teraz to bola ona, kto potreboval pomoc. Hamblinová neváhala a povzbudzovala ju, napokon prišla do cieľa takmer pol minúty pred ňou. Čakala ju s objatím.

Modlila sa za ňu

"Ona mi pomohla ako prvá. Snažila som sa jej to vrátiť. Bola na tom veľmi zle," priblížila Hamblinová a záver opísala slovami: "Ani som si neuvedomila, že stále ešte beží. Zaslúži si obdiv, že dokončila." D'Agostinová sa po vysiľujúcom finiši neubránila slzám.

Ich fotografie z pretekov a z toho, čo sa dialo po nich, keď už Američanka sedela na vozíčku, obleteli svet. Chladných nenechali ani atletických funkcionárov, ktorí obom vytrvalkyniam umožnili štartovať v piatkovom finále. Zaslúžené privilégium pravdepodobne využije iba Hamblinová.

"Za zázrak považujem už to, že som došla až do cieľa. Záverečných štyri a po kola som sa iba modlila. Koleno bolo ako želé, začalo sa mi podlamovať. Niečo také som ešte nezažila," povedala Američanka, lekári jej neskôr diagnostikovali pretrhnutie predného skríženého väzu a natiahnutie vnútorného postranného väzu kolena.

Už si dohodla vyšetrenie u lekára v Bostone, ktorý rozhodne, či bude nutná operácia.

Asi to tak malo byť

Účasť v Riu v žiadnom prípade neľutuje. "Som vďačná, že som mohla byť súčasťou hier, a hrdá, že som spravila niečo nad rámec reprezentovania a svojho športového výkonu. Najviac zo všetkého ma uchvátil duch olympijských hier. Nečakala som, že sa také niečo môže stať. Asi to tak malo byť, že som sa práve ja zaplietla do tej kolízie. Stali sme sa súčasťou športového odkazu ľuďom na celom svete. Bol to obyčajný prejav láskavosti. Som rada, že ľudí oslovil," pokračovala D'Agostinová.

K svojmu novému priateľstvu poznamenala: "Spojila nás nejaká silná moc. Považujem to za začiatok vzťahu , na ktorý žiadna z nás nezabudne. Budeme žiť na opačných koncoch planéty a naše cesty sa asi často neskrížia, ale zostaneme v kontakte a budeme sa deliť o náš spoločný príbeh."