BRATISLAVA - Zvykli ste si chodiť za športom na bratislavské Tehelné pole a na Pasienky? Zabudnite. Rozpredaj v minulosti nedotknuteľnej športovej zóny na komerčné ciele pokračuje. Za asistencie otcov mesta aj športu.
Ani nie pred pol druha mesiacom prešiel Národný cyklistický štadión Vlastimila Ružičku aj s pozemkom na lukratívnom mieste Bratislavy do vlastníctva Slovenského zväzu cyklistiky. Už mu nepatrí: 16. novembra ho kúpnou zmluvou získala spoločnosť s ručením obmedzeným Strabag Development SK, ktorej jediným vlastníkom je podľa obchodného registra známa stavebná firma Strabag AG so sídlom vo Viedni.
Potvrdzuje to výpis z katastra nehnuteľností, ktorého odpis poslal našej redakcii neznámy odosielateľ s otázkou: Teraz už cyklisti štadión nepotrebujú? Denník SME ako prvý 24. októbra informoval, že jediný regulárny velodróm, ktorý bol dovtedy vo vlastníctve Slovenského združenia telesnej kultúry, kúpil Slovenský zväz cyklistiky za 45 miliónov korún plus DPH, teda za viac ako 53 miliónov.
Pôvodne ho mali cyklisti dostať už v roku 1996 zadarmo v rámci bezplatných prevodov jedenástich, zväčša centrálnych športovísk vybudovaných za minulého režimu. Dnešná exekutíva združenia však pod tlakom exekúcií a dlhov verdikt predchodcov zrušila a vzhľadom na veľký záujem investorov o atraktívnu lokalitu mienila štadión predať. Aj pod vplyvom verejnej mienky napokon uprednostnila dcérsku spoločnosť Slovenského zväzu cyklistiky, ktorá nesie rovnomenný názov.
Cyklistický zväz mohol štadión udržať vo vlastníctve v prípade, že by ho dostal zadarmo. Ak ho však musel kúpiť za niekoľkonásobok svojho ročného rozpočtu, bolo zrejmé, že sa časom tak zadlží, až ho sám predá. Udialo sa to ešte rýchlejšie, než čakali aj najväčší skeptici.
"Verím, že do dvoch rokov bude stáť na inom mieste Bratislavy nová zakrytá cyklistická dráha," ubezpečuje šéf zväzu Anton Tkáč. Zatiaľ však má v rukách iba memorandum, v ktorom Strabag garantuje možnosť využívať súčasný cyklistický areál minimálne dvanásť mesiacov. Okrem toho ešte návrh zmluvy, ktorou sa spolukonateľ cyklistickej "eseročky", šéf dráhovej cyklistiky a podnikateľ Peter Malíček zaručuje, že berie na seba riziká a postaví krytú dráhu s dreveným 250-metrovým oválom.
Prípad Národného cyklistického štadióna je ďalší z kolekcie strát športovísk v hlavnom meste. Nedávno sme informovali, že pozemok pod najväčšou bratislavskou športovou halou na Pasienkoch aj pod susednou gymnastickou získala novozaložená spoločnosť Tesako.
Dva dni po schválení transakcie v mestskom zastupiteľstve s odôvodnením, že zámena pozemkov súvisí s uvažovanou výstavbou Národného futbalového štadióna na Tehelnom poli, sa jediným spoločníkom Tesaka stala Cominvest Associated Limited so sídlom na Britských Panenských ostrovoch.
Tkáč: Boh nám pomáhaj
"Hrali sme vabank, ale inú možnosť sme nemali, ak sme chceli udržať pri živote dráhovú cyklistiku," tvrdí predseda zväzu Anton Tkáč. "Nie sme futbal ani hokej, aby sme mali v zásuvke 53 miliónov korún, a ja nie som frajer Luke."
Zväz podľa Tkáčových slov napokon zohnal financie na odkúpenie štadióna od telovýchovného združenia, ale za cenu, že spolukonateľ "eseročky" Peter Malíček, bývalý čs. reprezentant, "založil aj svoj majetok, aby uspokojil veriteľov". "Záleží mu na dráhovej cyklistike minimálne tak ako mne a vzal na seba veľké riziko," pripomína. "Akceptoval v plnej miere aj dodatočné zábezpeky, ktoré žiadal do zmluvy zakotviť výkonný výbor, takže v utorok ju môžeme schváliť."
Tkáč verí, že Malíček dá dokopy aj financie na stavbu areálu, v ktorom by okrem krytej 250-metrovej cyklistickej dráhy mala byť aj atletická, ihrisko na loptové hry, betónový ovál pre kolieskových korčuliarov, sídlo zväzu, penziónik, ba aj dopravné ihrisko.
Základom kapitálu na výstavbu by mal byť zisk neznámej výšky z odpredaja terajšieho štadióna. Strabag mal záujem kúpiť ho aj od združenia. "Mali sme šesť-sedem ponúk od rôznych investorov od 50 do 215 miliónov," povedal pred pol druha mesiacom úradujúci šéf SZTK Marián Kukumberg. Včera dodal, že ponuka Strabagu patrila k tým vyšším: "Ak odrátam, čo cyklisti museli zaplatiť nám, majú v rukách hodnotu minimálne 150 miliónov."
Krytá cyklistická dráha však aj pri skromnejšom odhade vyjde na dvojnásobok. "Budeme musieť hľadať partnerov s kapitálom," priznáva Tkáč. Zároveň sa nádeja, že vzhľadom na verejnoprospešnosť projektu dostane zväz pozemky za symbolickú korunu.
Aj preto je reč o okraji Petržalky. "Všade vo svete sa športoviská sťahujú na okraj miest," povedal. Na poznámku "to predsa vôbec nie je pravda, že všade", sa chápavo pousmial, potiahol si z cigary a spýtal sa: "Čo by ste robili na našom mieste? Dal som na oltár vlasti svoje meno, viac dať nemôžem."
Pred tridsiatimi rokmi v montrealskom olympijskom finále zdolal francúzskeho fenoména Daniela Morelona. "Ten je v Provensálsku riaditeľom dráhy, ktorú postavil štát," pripomenul a uzavrel, "keďže u nás si dnes také čosi nevieme ani predstaviť, vzali sme to do vlastných rúk. Boh nám v tom pomáhaj." (mo)
