Agentúrna správa bola nahradená autorským textom SME.
Považujete túto sezónu za najlepšiu v doterajšej kariére alebo ju dávate na roveň roku 2007, keď ste získali na majstrovstvách sveta v Osake bronz?
„Bola to najúspešnejšia sezóna. Dĺžkou najlepších hodov som sa nedostal na úroveň spred troch rokov, ale získal som najcennejšiu medailu do svojej zbierky. V mojej disciplíne je sila Európy takmer totožná so svetovou, barcelonské zlato je úžasné. A pridal som aj víťazstvo v Kontinentálnom pohári, súťaži najlepších zo všetkých svetadielov. To nie je zanedbateľné. Sezónu som ukončil druhým najdlhším svetovým hodom v roku.“
Anketu o slovenského Atléta roka ste vyhrali šiestykrát. Akú dôležitosť majú u vás takéto hlasovania, ktoré sú subjektívne?
„Tieto ankety považujem za pekný bonus k tomu, čo človek za rok dosiahol. Patria k vianočnému času. Ten človek trávi s rodinou, ale aj atléti sú rodina. Je to vždy príjemná spoločenská udalosť. Osobne tieto vyhlásenia vnímam ako prílev ďalšej energie. A ak moja osobná účasť pomôže motivovať mladých, tak o to lepšie!“
Vašu výkonnosť v sezóne vždy naznačuje už jej úvod. Väčšinou máte stabilnú formu od začiatku mája až do polovice septembra. Čomu to pripisujete?
„Súhlasím, ale neviem presne odpovedať. Možno to súvisí s tým, že veľmi rád súťažím. Pri nijakých pretekoch nič nepodceňujem. To samozrejme platí za ideálneho stavu, nesmie prísť nič nepredvídané, napríklad zranenie. Ak má byť sezóna dobrá, musí byť podmienená dobrým zdravotným stavom.“
Ako ste na tom aktuálne?
„Mám za sebou asi šesť týždňov prípravy. Je to na výbornej ceste (poklepal na drevo).“
Je s pribúdajúcimi rokmi príprava ťažšia, musí to byť predsa aj dosť nudný stereotyp, alebo ľahšia, že ju máte už v krvi?
„Niektoré dni sú výborné, dokonca lepšie ako v minulosti, na druhej strane zase bývajú aj dni ,blbec'. Som o ďalší rok starší. Niekedy cítim, že sa môj organizmus už nedokáže tak rýchlo zregenerovať. Vtedy je doležité zaradiť do plánov viac oddychu, masáží a inych druhov regenerácie. V posilňovni sa snažím o pestrosť cvičení.“
Nemáte typické slovenské myslenie: olympiáda a to ostatné nie je až také podstatné. Rozmýšľate už nad Londýnom alebo je ešte čas?
„Nerozmýšľam ešte nad Londýnom. Zatiaľ poznám časový rozpis. Načo si teraz zapĺňať hlavu myšlienkami na olympijské hry, ktoré budú takmer o dva roky. Kráčam a vždy som kráčal postupne, deň po dni, týždeň za tyždňom. Teraz sú prvoradé majstrovstvá sveta 2011.“
Vo vašich začiatkoch bolo pre Slováka aj finále extra veľkým úspechom, dnes viacerí pomýšľajú aj na medaily. Viacmenej ide o tých istých ľudí približne v rozpätí ročníkov 1977 - 1982. Myslíte si, že dozrela jedna generácia alebo to má inú príčinu?
„Myslím, že to je čisto zhoda okolností. Nečrtá sa zatiaľ adekvátna náhrada za nás. Každý z nás mal okolo seba múdrych ľudí, ktorí nás podporovali za každých okolností a obetovali tomu maximum. Viacerí z nás vyhľadali pomoc v zahraničí. Je to individuálna práca niekoľkých skupiniek atlétov narodených v týchto rokoch. Umiestnenia na vrcholoch sezóny išli pomaly hore, pri inom systéme možno mohli v niektorých disciplínach stúpať rýchlejšie. Každý z tejto skupiny, ktorá môže myslieť aj na medailu, si zaslúži obdiv, lebo dokázal prekonať aj veľmi ťažké obdobia.“
Ako vnímate slovenskú realitu, že atlét si nemôže dožičiť ani oddychovejší rok, lebo vypadne z top tímu, niekedy dokonca zo strediska. Zrážajú mu prostriedky na prípravu, napríklad aj vám po nevydarenom roku 2006. Prípravu na úspešnú sezónu 2007 ste si vlastne zabezpečili sám.
„To je extra vážny problém. Ľudia rozmýšľajú o športe ako o finančných investíciách. Akoby chceli z peňazí, ktoré dajú športovcovi na prípravu, získať profit. Stačí sa zraniť a ihneď uberú. Športovec musí odpovedať zodpovedajúcimi výkonmi. To sedí. Ale ,seknúť' ho hneď po jednej zbabranej sezóne je kruté. Ak by mal tri - štyri zlé po sebe v plnom zdraví, považoval by som znižovanie prostriedkov na prípravu za normálne. A ešte jedna dôležitá vec, toto všetko by platilo v ideálnom svete, čiže tam, kde peniaze nechýbajú.“
Prečo našich atlétov obchádzajú slovenskí sponzori. Veď už máme majstra Európy, medailistov z ME, MS?
„Neviem. O atletiku v našej krajine nie je žiadny záujem. Tvrdili, že nie sú výsledky. Ale teraz ich dosahujeme. Futbal a u nás hokej budú vždy najpopulárnejšie. V každej kultúrnej krajine je však aj vážny záujem o atletiku, hoci v danom okamihu nemajú práve špičky. My asi nepatríme medzi tie krajiny.“
Dnešná atletika je Bolt, tak to možno vnímať na každom kroku. O svetových rekordoch Rudishu koncom sezóny sa toho až tak veľa nehovorilo. Je osemstovka menej vážna disciplína ako stovka? Ste kladivár, musíte špeciálne citlivo vnímať „kastovanie“ disciplín.
„Občas to hraničí doslova s diskrimináciou niektorých atlétov alebo disciplín. K tomu spejú nielen atletickí funkcionári, ale aj médiá. Koľkokrát vidíte v športových novinách u nás, že niekde bol veľký medzinárodný míting, na ktorom utvorili mnoho svetových výkonov roka výnimočnej úrovne. A v televíznom stravodajstve ukážu len na stovku často s priemernými výkonmi. Tak sa nečudujme.“
Dovolenku zvyčajne trávite klasickým americkým štýlom priamo v USA - sadnem do auta a idem viac-menej, kam ma oči povedú. Čo ste navštívili teraz?
„Na konci sezóny som mal kladiva už skutočne plné zuby. Urobil som si dlhšiu pauzu, šesťtýždňovú. Tri týždne z nich som strávil na cestách po Amerike. Navštívil som šestnásť štátov. Bol som v Las Vegas, videl som Grand Canyon, Jackson Hole vo Wyomingu a Mt. Rushmore.“
