TRENČÍN. S deviatimi gólmi sa vyšvihol iba dvadsaťročný MATÚŠ BERO na prvé miesto v tabuľke strelcov v najvyššej slovenskej súťaži.
To je už teraz jeho osobný rekord a tiež takmer tretina zo všetkých gólov Trenčína.
Nikdy ste nepatrili medzi obávaných strelcov. Čo je za vaším úspechom?
„Tvrdo som na sebe zapracoval. Mal som trošku vnútorné problémy a možno mi pomohlo aj to, že som si našiel novú priateľku. Upokojil som sa v súkromnom živote, čo mi pomohlo aj pri futbale. Osobné veci na život futbalistu dosť vplývajú. Teraz som veľmi šťastný. Rodičia ma podporujú a ja im dôveru vraciam. Robím im radosť. To je pre mňa najväčšia motivácia.“
V mládežníckych kategóriách ste hrávali skôr v obrane. Kedy ste sa posunuli do útoku?
„Vždy mi vyhovovalo byť vpredu i vzadu, čiže hrať takú osmičku. Mám byť taký box to box hráč (silný v súbojoch, veľmi aktívny v obrane a nebezpečný v útoku – pozn. red.). Som rád, že mi to konečne sype, pretože v minulosti som mal veľa šancí, ale nebol som efektívny.“
Mnohí futbalisti tvrdia, že im pomohla zmena jedálneho lístka a životosprávy. Máte podobnú skúsenosť?
„Odkedy som sa stal profesionálnym futbalistom, snažím sa stravovať zdravo. Takže v tomto to nebude. Skôr som našiel vnútorný pokoj. V máji som ukončil obchodnú akadémiu. Škola bola pre mňa veľmi dôležitá, takže som mal priority trošku rozdelené. Už sa venujem naplno iba futbalu.“
Nechceli ste skúsiť aj vysokú školu?
„Mal som také plány, ale nevedel som sa rozhodnúť. Nakoniec som zistil, že by som to ani nestíhal.“
Myslíte, že nie je možné študovať na vysokej škole popri profesionálnom futbale?
„Možno by sa to dalo, ale nemohol by som sa venovať futbalu naplno.“
Tvrdíte, že do futbalu dávate úplne všetko. Môžete byť konkrétnejší?
„Snažím sa myslieť čo najviac na futbal a byť najlepším. Keď vidím svoje úspechy, tak sa neuspokojujem, naopak je to pre mňa väčšia motivácia pracovať ešte tvrdšie a byť čo najlepší.“
Tieto slová