KOŠICE. Nestáva sa často, aby sa na regionálnych ihriskách stretli v jednom tíme dve generácie jednej rodiny.
Futbaloví škvarkári sa takouto raritou môžu pochváliť. Dres piatoligovej Košickej Novej Vsi obliekajú otec a syn Plichtovci.
Starší Jozef má za sebou bohatú futbalovú kariéru a v 47 rokoch urobil asi posledný prestup.
V lete opustil perínske rybníky a našiel si svoje miesto v šatni Novovešťanov, hneď vedľa synovej kabínky.
Gabriel patrí k talentovaným futbalistom a možno sa mu zadarí rovnako ako otcovi a roky predtým dedovi Jozefovi.
Ten na svojich potomkov hrdo pozeral z tribúny a neraz ich v súboji s rezervou košickej Lokomotívy hlasno navigoval.
Samotný majstrovský duel bol poznačený nepriaznivým počasím a ťažkým terénom a nepriniesol mnoho vydarených akcií. Bol to skôr boj o každú loptu o každý kúsok premočeného trávnika.
Zápas si oddreli
Kapitán a „starejší“ bol motorom hry domácich a v aktivite mnohých poriadne mladších aktérov na ihrisku predčil.
Avšak najmä jeho spoluhráči sa dali strhnúť k zvýšeným obrátkam a po prestávke veľmi usilovali o skalp súpera.
Podarilo sa to napodiv najmladšiemu na hracej ploche, iba 16-ročnému Patrikovi Takáčovi.
Ten vydarenou a prudkou štandardkou, ktorú si od Jožka Plichtu akoby doslova vypýtal, nedal hosťujúcemu gólmanovi šancu.
„Nie, my sme sa už v šatni pred zápasom dohodli, že na priamy kop v okolí šestnástky pôjdem ja a skúsim to. Jožko zahrával centrované," usmial sa na náš postreh benjamínok tímu Patrik Takáč.
Tréner Milan Urban ho tesne pred záverečným hvizdom vystriedal a nechal mu možnosť užiť si tú chvíľku slávy.
„Ja to tak neberiem. Celý zápas v náročných podmienkach sme si poriadne oddreli a že ten víťazný gól sa podaril mne, to bola zhoda náhod. Ale pravdou je, že som si veril a na takom teréne to bola pre brankára nechytateľná trefa. Chvalabohu. Nemali sme veľa šťastia v posledných kolách a vyslovene sme sa trápili. Snáď sa to teraz otočí," zaprial si mladík s rovnakým priezviskom, aké má hráč Ružomberka.
„Nie, s Daliborom nie sme rodina, ale páčilo by sa mi ho nasledovať. On i ja sme strávili nejaký ten čas vo VSS, ale každý už ide vlastnou cestou. V Košickej Novej Vsi som zatiaľ spokojný, ale keby sa mi darilo naďalej, rád by som bol vyššie aj ja,“ priznal svoje želanie pri odchode do šatne.