KOŠICE. Argentínski novinári majú povesť nemilosrdných kritikov.
Reprezentantov svojej krajiny dokážu zniesť pod čiernu zem, Messi a spol. im pred časom dokonca vyhlásili bojkot.
Zároveň sú ale fanatici do svojho remesla, futbalom žijú 24 hodín denne.
Nezaprú južanský temperament, zväčša sú však ochotní a ústretoví.
Tak to bolo aj v prípade Martina Mazura, ktorý predstavuje špičku argentínskej športovej žurnalistiky.
Trápili sa od začiatku
Futbalisti Argentíny sa na svetovom šampionáte v Rusku ohriali podstatne kratšie, než by sa na tím s visačkou jedného z topfavoritov najprestížnejšieho turnaja planéty patrilo.
Dianie v tábore dvojnásobných majstrov sveta z rokov 1978 a 1986 napriek tomu neustále plnilo stránky novín z celého sveta.
Argentínčania zaváhali hneď v prvom vystúpení, s debutantom na pôde majstrovstiev sveta z Islandu len remizovali 1:1.
Po zahanbujúcej prehre 0:3 s Chorvátskom, v ktorom ich Balkánci v závere doslova roztrhali na kusy, sa v argentínskom tábore začali diať veci.
Na verejnosť prenikali informácie o tom, že tréner Jorge Sampaoli už mužstvo nekoučuje a jeho právomoci prebrali starší hráči na čele s Lionelom Messim a Javierom Mascheranom.
Albicelestes, ako znie prezývka argentínskeho národného tímu, po vydretej výhre 2:1 nad Nigériou napokon preliezli do vyraďovacích bojov, ale tam stroskotali hneď na prvej prekážke.
V osemfinále ich po výsledku 3:4 vyradili Francúzi.
Začnime z iného súdka. Meno Martin Mazur evokuje slovanský pôvod. Nesiahajú vaše korene na Slovensko?
„Môj pôvod je takmer kompletne taliansky, ale priezvisko pochádza z južného Poľska. Môj starý otec sa narodil neďaleko Krakova.“
Cesta Argentíny na MS v Rusku sa skončila predčasne, už v osemfinále. Ako hodnotíte jej vystúpenie?
„Celkové zhrnutie je veľmi jednoduché. Argentína sa nachádza na križovatke ciest. Na šampionáte sa prezentovala chaoticky, členovia výpravy nedokázali držať pohromade po športovej a ani po ľudskej stránke.
Vo vnútri tímu sa odohralo príliš veľa škandálov. Hráči nekomunikovali s trénerom Sampaolim, ten sa pred nimi pohádal so svojím asistentom. Všetko to bolo pre Argentínu príliš traumatizujúce a premietlo sa do výkonov na ihrisku, kde mužstvo dokázalo vyhrať jediný zápas.
Nebyť gólu Nigérii štyri minúty pred koncom, mohlo to byť dokonca ešte horšie. Akonáhle sa do cesty postavil silný protivník - teraz nemám na mysli Chorvátsko, ale skôr Francúzsko - bolo jasné, že priepustná defenzíva neumožní tímu postúpiť ďalej.
V našej hre sa vyskytlo množstvo chýb a disciplinárnych prehreškov, ktoré bolo možné vidieť už v kvalifikácii. To je odpoveď na to, čo sa nás pýtali ľudia z Európy. Prečo Argentíne trvalo tak dlho, kým sa kvalifikovala a zvládla to až v poslednom zápase.“
Dlhodobý problém Argentíny spočíva v tom, že nedokáže vytvoriť víťazný tím, hoci má skvelé individuality. Prečo je to tak?
„Za posledné štyri roky sa pri mužstve vystriedali až traja hlavní tréneri. To je rovnaký počet ako v období 1974 – 1994. Teda za 20 rokov, počas ktorých sa Argentína dvakrát stala majstrom sveta a raz neuspela vo finále.
Teraz zrejme príde k ďalšej výmene, keďže stolička pod Sampaolim je poriadne nalomená. Navyše, boli to dosť výrazné zmeny, každý z trénerov bol zástancom iného herného štýlu než jeho predchodca. Neexistovala žiadna spojitosť a stabilita. Hráči sa museli rýchlo preorientovať zo Sabellu na Martina, z Martina na Bauzu, z Bauzu na Sampaoliho.
Okrem toho boli vystavení veľkému tlaku, pretože v posledných rokoch prehrali tri veľké finále - MS 2014, Copa América 2015 a 2016. Okrem toho Messi predtým neuspel ani vo finále Copa América 2007 a Mascherano dokonca ani v roku 2004. Predstavte si toľko prehratých rozhodujúcich súbojov. Muselo to byť pre nich ohromne ťažké. Všetci hráči po víťaznom zápase s Nigériou plakali. Bolo to rovnaké ako po víťazstve nad Ekvádorom v poslednom dueli kvalifikácie. A zároveň potvrdenie toho, že tento tím, resp. skupina hráčov bola na pokraji nervového zrútenia.“
