Albert Rusnák: Odchod do Ameriky bol stopercentne správny

Futbalista ALBERT RUSNÁK zažil prelomové obdobie. Na klubovej i medzinárodnej scéne, ako aj v súkromnom živote. Veľký talent slovenského futbalu je už pevnou súčasťou reprezentačného áčka. Z ôsmich oficiálnych tohtoročných stretnutí Slovenska zasiahol do hry v siedmich, v posledných troch ako člen základnej zostavy. V utorok večer nastúpil v zápase s Nórmi, po ňom absolvoval spolu s tímom krátku rozlúčku s Jánom Ďuricom a vo štvrtok už odlietal späť za more. Tak vyzerala minulotýždňová hektika Alberta Rusnáka. S 23-ročným odchovancom košického futbalu, ktorý futbalovo rástol v akadémii Manchestru City a pred odchodom do Ameriky pôsobil v holandskom Groningene, sa bolo o čom zhovárať.

S Ďuricom sa nevideli naposledy

Ako ste sa cítili na záver roka v reprezentačnom drese?

„Tento zraz mi padol vhod. V klube sa nám už sezóna skončila (americká Major League Soccer sa hrá od marca do októbra, potom nasleduje play-off fáza, pozn. red.), po dvojtýždňovej pauze som tak znova nabehol do každodenného režimu, v štýle tréning – zápas. Voľno, ktoré máme teraz v Amerike, je pomerne dlhé.“

V rámci prípravy sme najprv prehrali na Ukrajine 1:2, následne sme zdolali Nórsko 1:0.

„Boli to dva ťažké zápasy, ktoré splnili svoj účel. Na to, že šlo o prípravné zápasy, tempo v nich bolo dosť vysoké. Bolo dobré ich odohrať, o to viac, že prípravných zápasov už kvôli Lige národov veľa nebude. Akurát škoda prehry s Ukrajinou, kde sme pykali za vlastné chyby. Radšej ale dostať takúto facku teraz než neskôr v zápasoch, v ktorých pôjde o veľa.“

V Ľvove ste odohrali celý zápas, v Trnave ste absolvovali 63 minút. Ako ste boli spokojný so svojimi výkonmi?

„Som veľmi vďačný, že som mohol oba zápasy začať v základnej zostave. Budem sa opakovať, ale mrzí ma prehra s Ukrajinou, najmä keď sme rýchlo viedli. S Nórmi sme si vytvorili niekoľko šancí, škoda, že sme gól nestrelili skôr. Možno by sme vyhrali vyšším rozdielom. Ale ak zápas vyhráte, nezáleží na tom, či skórujete v 93. min. alebo skôr. Z tohto pohľadu to bolo super.“

V dueli proti Nórsku uzavrel reprezentačnú kapitolu Ján Ďurica. Ako ste sa s ním rozlúčili vy hráči?

„Ja som v reprezentácii ešte stále nováčik a takúto vec som zažil prvýkrát. Jano Ďurica bol dlhé roky oporou defenzívy slovenskej reprezentácie, preto to bolo ozaj niečo výnimočne. Celý deň bol plný emócií, preňho dvojnásobne. Nemal to vôbec ľahké, lúčil sa s niečím, čoho bol dlhé roky súčasťou. Myslím si, že gól, ktorý mu venoval Stano Lobotka do nórskej siete, bol ideálnou čerešničkou. V šatni sme si spoločne zaspievali a po zápase sme spolu krátko posedeli. Jano nám niečo povedal, rozlúčil sa s nami, ale určite sme sa nevideli naposledy.“

Špecifický duel vo Wembley

Kým v minulom roku ste nastúpili za áčko len v jednom prípravnom stretnutí, v tomto ste zasiahli do siedmich duelov, z toho v piatich prípadoch išlo o súboje v rámci kvalifikácie MS 2018. Cítite, že vaša pozícia v národnom tíme silnie?

„To si netrúfam povedať. Teraz naposledy napríklad chýbal Vlado Weiss. Ak dostanem šancu hrať, snažím sa jej zakaždým naplno chopiť a odviesť pre mužstvo maximum. Bez ohľadu na to, na akom poste nastúpim. Za pribúdajúce štarty v reprezentácii som, pochopiteľne, veľmi rád. Vynasnažím sa, aby to tak bolo aj naďalej.“

V nedávnej kvalifikácii ušla Slovensku barážová miestenka o jeden bod. Ako s odstupom času vyznieva váš pohľad na neúspešnú snahu mužstva prebojovať sa na MS do Ruska?

„Do kvalifikácie som naskočil v jej strede, len Maltu som zažil dvakrát. Bola to pre mňa ohromná skúsenosť, prvýkrát som na seniorskej úrovni hral o majstrovstvá sveta. O to viac ma mrzí, že sme to nedotiahli do baráže. Myslím si, že mužstvo sme na to mali. Zaslúžili by si to aj naši výborní fanúšikovia. Odohrali sme dobré zápasy, ale urobili sme aj niekoľko chýb a za tie sa v dnešnom futbale tvrdo platí. Ku mne bol tento rok krutý až v troch prípadoch. Na Eure hráčov do 21 rokov sme zo skupiny vinou horšieho skóre nepostúpili do semifinále, v MLS nám ušlo play-off o jediný bod a v áčku nám rovnakým spôsobom ušla baráž. Verím, že ďalšie sezóny mi prinesú aj tímové úspechy.“

Predpokladáme, že pre vás osobne bolo najšpecifickejšie stretnutie v Anglicku, kde ste pôsobili takmer šesť rokov.

„Samozrejme, hrať zápas vo Wembley je niečo neuveriteľné. Odohral som tam 22 minút. Podarilo sa nám rýchlo otvoriť skóre a prvú polhodinu sme kontrolovali hru. Stačila však jedna štandardka súpera a zápas sa otočil. Proti futbalovej veľmoci sme napriek tomu podali veľmi dobrý výkon.“

V kvalifikácii ste tohto roku nenastúpili len jediný raz, v Škótsku. A ako sa nakoniec ukázalo, bol to kľúčový duel. Nepochybil tréner Kozák, keď vás neposlal do hry?