čs. majstra. Z tria, ktoré doplňovali ešte NV Bratislava a pražská Sparta, mali najbližšie na trón Košičania, ale v poslednom kole v derby s Prešovčanmi nedali gól, lebo aj sľubne vyzerajúca strela Gajdoša napokon len opečiatkovala žrď Mrlinovej brány. Stalo sa tak pred 57.rokmi, takže v jeseni nebude nijaké okrúhle výročie, ale do minulosti sa vraciame práve teraz pre to, že členom tohto úspešného kolektívu bol aj Vojtech Miškovský, ktorý zomrel pred týždňom v nedeľu 22. júna.
Obľúbený stredopoliar
Béla báči, ako ho v Spišskej Novej Vsi nazývali, vstúpil na futbalovú scénu v miestnom AC ešte v rokoch slovenského štátu. Jeho bývalý košický spoluhráč Ján Gajdoš o ňom povedal, že si ho rýchlo obľúbili. Tento sympatický a obľúbený spoluhráč hrával v strede poľa, kde bol veľmi užitočný, lebo vedel sa zapájať do defenzívy i ofenzívy. Do metropoly východu prišiel ako 26-ročný v roku 1950, a hneď v päťdesiatom prvom Dynamo ČSD malo veľmi blízko k najväčšiemu triumfu. Pravda, život nezastavíš a z vtedajšieho širšieho kádra ostali nažive už len Jozef Iľko, Štefan Leško, Ján Polgár a najmladší Ján Gajdoš. Hodno pripomenúť, že vtedajší hráčsky káder tvorili ešte Matys, Beller, bratia Vaškovci, Fecko, Nepko, J. Hučka, Zibrinyi, Gašparík, Š. Leško, Dobai, Putyera, A. Pollák, Greškovič, Kachlík, a to ešte v tom čase Labodič vojenčil v ATK Praha. Kormidloval ho vtedy tréner Alexander Ivanko a gólovo žiaril Greškovič, ktorý rozvlnil siete brankárov 11-krát.
Návrat na Spiš
Po nevyužitej príležitosti získať titul zavládlo v Košiciach veľké rozčarovanie. Málokto však vtedy tušil, že oveľa väčšie zavládne o rok, lebo Dynamo ČSD sa ocitlo v pásme zostupu a po poslednom kole muselo opustiť najvyššiu súťaž. A nielenže z nej vypadlo, ale kvôli reorganizáciám zmizol tento klub z futbalovej mapy navždy. Pravda, to však bez Miškovského, ktorý sa vrátil do Spišskej Novej Vsi medzi svojich, kde ešte pokračoval v hráčskej kariére ďalej. To však už na miestnej scéne namiesto AC niekoľko rokov reprezentovala mesto Lokomotíva, lebo zo Slovenského štátu nebolo nič dobré, hoci ľudia pre šport a najmä futbal urobili veľa.
Žil pre koníčka
Niet pochýb o tom, že Béla báči ostane v spišskom športe jednou z najväčších osobnosti. Nielen ako futbalista, ale i hokejista. Vynikal na trávnikoch aj medzi mantinelmi, čo v tých časoch to nebolo ojedinelé. Umenie, ktoré ho zdobilo, nenechal iba pre seba, všetko, čo vedel, snažil sa odovzdávať mladi ako tréner v oboch športoch. Vysoké uznanie si vyslúžil výkonmi a vystúpeniami na trávnikoch i mimo nich. Mnohí ho v rebríčku zaradili hneď za dvojnásobného slovenského reprezentanta Štefana Fábiana. Na poslednú rozlúčku s Miškovským, ktorá bola v utorok 24. júna na cintoríne v Spišskej Novej Vsi, už neprišli všetci spoluhráči. Jednak, že viacerí zomreli už pred ním, ďalší o jeho úmrtí sa dozvedajú len postupne, alebo až pri čítaní týchto riadkov. Medzi tými čo nechýbali, bol i profesor Štefan Rusnák, dlhoročná opora Spišiakov medzi tromi žrďami, ktorý dýchal futbalovú atmosféru už vtedy, keď AC hral v najvyššej slovenskej súťaži a spolu aj s Miškovským a ďalšími sa od roku 1944 snažili o návrat mužstva medzi elitu. Vo chvíli, keď na cintoríne smútil za kamarátom, hlavou mu preletelo všeličo z bohatej histórie, ktorú v minulých desaťročiach písal spolu aj s človekom, čo futbalom žil a dal mu veľa. Na to už budú spomínať len tí najbližší, ktorí s ním prežili veľa krásnych dní a vedia, že 17. júla by sa dožil úctyhodných 84 rokov.
EUGEN MAGDA
