Žiacky majster Slovenska i víťaz Nike Cupu. Tretiu ligu si zahral v Marcelovej i Veľkých Ludinciach, do Nitry v mladosti odišiel z rodného Imeľu, ktorému v rovnakej súťaži pomohol ku bronzu a bielo-modrých zdolal na ich vlastnom štadióne. Rozprával sa s nami RUDOLF GÁL, pohyblivý záložník a absolvent Športového gymnázia, ktorý góly svojho času strieľal aj v Rakúsku.

Kde ste s futbalom začínali a kto vás k nemu priviedol?

S futbalom som začínal v rodnej obci Imeľ, priviedol ma k nemu môj otec.

Ako ste sa dostali do akadémie Nitry? Získali ste tu s tímom aj nejaké trofeje?

Pán Michal Bacigál mi navrhol ísť to skúsiť na FC Nitra, tak som išiel do toho a po absolvovaní dvojtýždňovej skúšky cez letné prázdniny som sa ocitol už na hosťovaní pod Zoborom. Hneď v prvej sezóne sme sa stali majstrami Slovenska v kategórii mladších žiakov U13. V U15-ke sme sa stali víťazmi Nike Cupu a cestovali sme do Dánska na záverečný turnaj, kde som sa, žiaľ, do nominácie nedostal.

Do Imeľu ste po prvý raz zamierili už po odchode spod Zobora, Futbalnet však hlási, že len dva dni od prestupu ste odišli na hosťovanie do Nových Zámkov. Prečo?

Od roku 2007 som v Nitre prežil šesť sezón na hosťovaní z Imeľa. Na zväze niečo poplietli a zrazu som sa stal hráčom ViOn-u Zlaté Moravce, za ktorý som v živote nenastúpil. Po konci v Nitre som musel riešiť zrušenie hosťovania v FC Nitra, kde som bol na hosťovaní z ViOn-u, odtiaľ si ma vyžiadal Imeľ a následne som šiel do Nových Zámkov U19 na hosťovanie, nakoľko som mal ešte rok v dorasteneckej súťaži. V Nových Zámkoch som pobudol len pol roka a nakoniec som sa vrátil do rodného Imeľa.

Ako sa zrodil váš prestup do zahraničného FCU Frankenfels? Ako svoje pôsobenie v klube hodnotíte s odstupom času?

Kamarát mi navrhol, či nepôjdeme skúsiť Rakúsko. Prestup do FCU Frankenfels som bral ako výzvu, nakoľko som šiel do zahraničia v pomerne mladom veku. V klube panovala veľmi dobrá rodinná atmosféra, kde chodili cez víkend na zápasy celé rodiny s deťmi. Bol to pre nich taký menší sviatok. Mali sme dosť mladé mužstvo, kde popri mne hrali 16- či 17-roční neskúsení domáci hráči, ktorí však boli šikovní. Darilo sa mi strieľať aj prihrávať na góly, pôsobenie v tomto mužstve teda hodnotím kladne.

Veľké Ludince, kde ste po dve sezóny hrali tiež, sa v tretej lige držia už celú dekádu, ako sa to darí klubu v obci s necelou dvojtisíckou obyvateľov?

Veľké Ludince hrajú tretiu ligu už nejaký ten čas. Majú zopár dobrých sponzorov a o financie v tej obci nebola nikdy núdza, takže by som to zhrnul asi tak.

Prečo ste sa následne rozhodli posilniť Marcelovú?

V tom čase som menil zamestnanie a nastupoval som aj na vysokú školu, čiže som potreboval mať niečo bližšie než Veľké Ludince, ale zároveň som chcel hrať 3. ligu, ktorú mi poskytla neďaleká Marcelová.

V premiérovej sezóne ste v Imeli získali striebro, v tej ďalšej ste prispeli k bronzu. Čo tímu chýbalo k postupu, ktorého sa o rok dočkal?

Možno malé detaily v zakončení, kde sme stratili dôležité body a tým pádom aj postup. Na toto obdobie spomínam len v tom najlepšom, tvorili sme veľmi silnú kabínu s domácimi hráčmi doplnenú cezpoľnými.

Ako ste v klube spokojní s vývojom aktuálnej sezóny, počas ktorej ste na jeseň zdolali Nitru i Patu?

So začiatkom sezóny nie, kde sme sa nevedeli dostať do tempa, naopak koniec nám vyšiel nad očakávania, kde ťaháme šnúru piatich víťazných zápasov. Dúfam, že po prestávke budeme podávať také výkony ako v posledných zápasoch. Hajrá Imeľ!