S Banskou Bystricou získal v tretej lige bronz i zlato. Odchovanec Prievidze má za sebou stáž v Rakúsku, kde mu rozlet prekazili pandemické opatrenia, neskôr v Branči ako člen jednej z top generácií v histórii klubu slávil dva postupy, teraz návrat na vyššie priečky vyhliada v šiestej lige ako hráč Novák. Marek Búry v rozhovore s nami spomínal na pôsobenie v bystrickej Kremničke i majstrovské sezóny.

Kde a na ktorej pozícii ste s futbalom začínali? V akej súťaži to bolo?

Začínal som už ako 6-ročný v prípravke Prievidze, myslím, že to bolo v obrane.

Ako sa zrodil váš transfer do Banskej Bystrice?

V osemnástich som tam šiel na vysokú školu a tréner Slaný mi dal číslo na trénera Juračku, ktorý tam trénoval, nech mu zavolám... Absolvoval som skúšku, páčil som sa im, tak ma vzali a začal som tam hrávať. Poskytli mi stravu aj ubytovanie v Kremničke, za čo im veľmi pekne ďakujem doteraz a vážim si to… Popri vysokej škole dobrá skúsenosť.

V Dukle sa vám darilo solídne, v prvej sezóne ste s tímom dobyli bronz a v druhej dokonca zlato v tretej lige. Čo vám pomohlo ku postupu do druhej najvyššej súťaže?

V Kremničke, neskôr Dukle, bola výborná partia, chalani boli šikovní. Keď som prišiel, bol som tam najmladší. Pamätám sa, ako ma tréner Juračka predstavoval v šatni a všetkých uisťoval, že aj na mladý vek a vzhľad už mám skúsenosti s vtedy veľmi silnou 3. ligou Západ, kde som skoro celú sezónu odohral za Prievidzu. Neskôr, keď Dukla mala zaniknúť, spojila sa s Kremničkou, ktorá hrala 3. ligu, následne sme súťaž vyhrali a zaslúžene postúpili vyššie. Prišli chalani, ktorí mali ligové skúsenosti, začalo sa trénovať lepšie a dvojfázovo. Prišiel tréner Dušan Tóth, ktorý si ma vlastne vybral a v mužstve ma ako jediného nepoznal, lebo som bol z Prievidze a zvyšok kabíny pochádzal z okolia Banskej Bystrice. K postupu nám teda pomohla kvalita mužstva, tvrdá príprava a cieľ, ktorý sme mali od začiatku - dostať Duklu čo najvyššie.

Prečo ste sa následne rozhodli posilniť Poltár, ktorý hral takisto tretiu ligu?

Na toto obdobie s odstupom času nespomínam najlepšie. Po postupe s Duklou do 2. ligy to začínalo byť na poloprofesionálnej úrovni, už nie amatérskej. Ako každé prestupové obdobie, začali mi volať funkcionári iných klubov plus kamaráti a známi s rôznymi hráčskymi ponukami. Ja som sa pripravoval s Duklou, dokonca som ešte na jednom turnaji v príprave rozhodol finále, ale stále mi volali z Poltára a ponúkali mi na môj vek a vtedajšiu dobu slušné finančné podmienky. Vtedy som sa nejak rozhodol, že odídem s vidinou peňazí a nie toho ostatného, ako sa hovorí, bol som ešte mladý a hlúpy a zvolil som ľahšiu cestu. Čo sa týka športovej stránky, bola to asi životná chyba. (Sklotatran Poltár po danej sezóne vypadol do štvrtej ligy, pozn. red.)

Čo vás podnietilo ku návratu do prievidzského Baníka?

Po neúspešnej sezóne v Poltári, kde to skončilo tak, že mi dodnes dlhujú peniaze za skoro dva mesiace, som rozmýšľal, kde pôjdem hrať a tak ma oslovila Prievidza. V Prievidzi mám veľa kamarátov, tak som išiel sem.

Vo februári 2020, teda tesne pred vypuknutím pandémie, ste zamierili do rakúskeho UFC Neckenmarkt. Odohrali ste v tejto polsezóne aj nejaké súťažné zápasy, alebo vám to opatrenia znemožnili?

Do Rakúska ma volali, už keď som hral v Bystrici, tak som si povedal, že raz to skúsim. Absolvoval som skúšku, kde si vybrali z množstva hráčov akurát mňa, za čo som bol rád. Dali mi slušné podmienky, absolvoval som pár tréningov a nejaké prípravné zápasy, súťažný len jeden, lebo ako vravíte, začala korona a bolo po futbale.

Čo vás priviedlo do Branču, kde ste slávili postup do krajskej súťaže z druhého miesta?

Do Branču ma zavolal veľmi dobrý kamarát Jozef Čertík, za čo mu ďakujem. Trénerovi Čekeyovi i majiteľovi Lacovi (Kazánovi, pozn. red.) som sa páčil a dohodli sme sa na podmienkach. Šiel som tam práve z Rakúska po pandémii.

Po roku strávenom v piatej (dnes šiestej) lige nasledoval ďalší postup, opäť zo striebornej pozície. Naviac ste obdržali najmenej gólov v súťaži. Ako s odstupom času hodnotíte pôsobenie v OFK?

Áno, tie postupy do vyšších líg boli kvôli korone všelijaké, ale s tým ja nič nespravím. Pôsobenie v OFK hodnotím pozitívne, hlavne zo začiatku, ľudia tam boli ku mne priateľskí a dostal som, čo som chcel. Na moje pôsobenie v Branči ani klub samotný nemôžem povedať nič zlé. Bola to super skúsenosť, na tak malú obec tam futbal robia super a hrajú tam kvalitní hráči, ktorí majú niečo za sebou. Aj preto si myslím, že v tých nižších ligách by sa na Branč nemal nikto chytať.

Čo stálo za vaším odchodom do Novák?

Špekuloval som, ako ostať čo najbližšie k domovu v Prievidzi. Cestovania som už mal dosť a chcel som byť niekde doma, keďže futbal v Prievidzi a jej okrese je na slabej úrovni, veľký výber tu nie je. Do Novák ma veľmi chceli a prehováral ma tréner aj majiteľ klubu, prikývol som.

Čo vravíte na kvalitu vyrovnanej VI. ligy Sever, ktorú aktuálne hráte? Nováky zimujú na 13. priečke, na 8. tím tabuľky však strácajú len tri body...

Ťažko sa mi to porovnáva, keď som zažil a hral iný futbal, no je pravda, že tá súťaž je vyrovnaná. My nemáme zohrané mužstvo, ale chalani aj tréner na tom pracujú a snažia sa, tak uvidíme, čo bude (smiech). Každopádne, nech sú všetci zdraví a šťastní, ako sa vraví, je to len futbal, pokiaľ nejde o život, nejde o nič... Ďakujem za rozhovor, bolo pekné zaspomínať si na staré časy.

FOTO: Jana Skornsek.