Po zvolení Ladislava Gádošiho do funkcie predsedu ZsFZ prišli aj personálne zmeny v niektorých odborných komisiách. Jednou z nich sa stala Komisia rozhodcov ZsFZ, za ktorej šéfa bol zvolený jeden z najlepších slovenských rozhodcov Roman Slyško.
Určite vás netreba verejnosti predstavovať, no aj napriek tomu, akej profesii sa venujete v „nefutbalovom“ živote?
Pracujem už 20 rokov ako cievny chirurg, v súčasnosti ako primár na cievnej chirurgii v Univerzitnej nemocnici v Bratislave.
Čo, alebo kto vás priviedol k rozhodcovskej píšťalke?
Futbalu som sa venoval od svojich 6 rokov a hrával som v Šali za všetky vekové kategórie. Počas vysokej školy som ešte hrával za vtedajší BSP Vinohrady, neskorší názov ŠK Ružinov, kde som hral tretiu bratislavskú ligu. Od 18-tich rokov som začal aj rozhodovať zápasy v galantskom okrese. Moje rozhodnutie, začať pískať, ovplyvnili dva faktory. Jednak som chcel zostať pri futbale, čo nebolo práve jednoduché zladiť s medicínou, po druhé to bol fakt, že aj môj otec bol dlhoročným rozhodcom I. a II. slovenskej futbalovej ligy, čo ma v mojom rozhodnutí tiež dosť ovplyvnilo.
Počas vašej rozhodcovskej kariéry toho máte za sebou veľa a dalo by sa o tom určite rozprávať dlhé hodiny, ale čo by ste označili za najväčší úspech?
Keď sa na to spätne pozriem, určite bola najväčším úspechom účasť s Ľubošom Micheľom, Martinom Balkom a Vladkom Hriňákom na finále Ligy majstrov v Moskve v roku 2008. Potom by som mohol rozobrať celú kariéru s Ľubošom Micheľom počas štyroch až piatich sezón, ktoré som s ním bol na tej „top“ úrovni. Ale za rovnako veľký úspech vo svojej profesionálnej kariére považujem aj to, že som sa dokázal po dvoch rokoch pádu dolu, pretože v tej dobe sme nemali žiadneho rozhodcu v Lige majstrov, dostať spolu s českou skupinou späť na vrchol, to znamená opätovne do Ligy majstrov a na vrcholný šampionát na Majstrovstvá Európy v roku 2016. Toto boli také dva moje najväčšie vrcholy.
Momentálne pôsobíte ako predseda KR ZsFZ, ako vnikla táto myšlienka, alebo kto vás oslovil s ponukou na túto funkciu?
S Ladislavom Gádošim sme dlhoroční priatelia, ja som v roku 1999 po jeho boku začínal v slovenských prvoligových súťažiach a naše dobré vzťahy pretrvávajú dodnes. Oslovil ma s touto ponukou po prvýkrát už pred dvomi rokmi, ale v tom čase som mal zhruba tri mesiace pred štartom na Majstrovstvách Európy a mali sme pred sebou zápasy Ligy majstrov, preto som vtedy jeho ponuku na túto pozíciu odmietol. Keď ma nedávno oslovil s otázkou, či už dozrel ten čas, obaja sme sa usmiali, a ja som jeho ponuku prijal.
Čo vás viedlo k tomu, že ste prijali tak vážnu funkciu predsedu KR ZsFZ?
Motiváciou toho celého je, že som mal šťastie vo svojej futbalovej kariére a od futbalu som dostal veľa. Samozrejme som mu aj veľa obetoval, ale nie každý mal to šťastie, že môže vystúpiť až na vrchol. Keďže som mal možnosť prežiť, a ešte stále prežívam, krásny futbalový rozhodcovský život, pokladal som za vnútornú morálnu povinnosť to určitým spôsobom vrátiť a tie skúsenosti a poznatky, ktoré mám, chcem odovzdať mladým rozhodcom. A keďže pochádzam zo západoslovenského regiónu, odkiaľ som vyšiel, reflektoval som na túto ponuku a je to moja prvá inštancia, kde by som rád odovzdal svoje skúsenosti a vedomosti mladej generácii a pomohol im dostať sa niekam ďalej.
Máte v súvislosti s týmito cieľmi aj predstavu ako to dosiahnuť, alebo aké kroky by ste vo vašej funkcii predsedu KR ZsFZ chceli podniknúť?
Neprišiel som do tejto funkcie v ZsFZ robiť žiadnu politiku, a nie som tu ani preto, aby som mal v životopise napísané, že som túto funkciu vykonával. Som tu absolútne dobrovoľne a mojim úplne jasným cieľom je prinavrátiť ZsFZ, konkrétne rozhodcovskej frakcii, postavenie, ktoré mala v minulosti, pretože si myslím, že za niekoľko posledných rokov z tohto postavenia zišla. Rovnako sa pokúsime vyprofilovať v rámci západoslovenského kraja skupinu mladých, talentovaných rozhodcov, ktorým sa budeme snažiť odovzdať všetky naše skúsenosti a ukázať im smer a cestu a dostať tých najlepších z nich smerom do slovenských súťaží. Budem veriť v to, že sa tam potom následne presadia.
Ako vidíte momentálny stav rozhodcovstva v ZsFZ?
Momentálny stav nemám úplne presne zmapovaný, viem však, že je tu skupina mladých talentov, rovnako sme pozerali na novicov, ktorí prišli do V. ligy, medzi ktorými boli taktiež mladí chlapci. Znamená to, že je tu okolo 30 veľmi mladých, údajne talentovaných rozhodcov, s čím sa dá do budúcna pracovať, dôležité je, aby o to mali záujem aj oni.
Máte za sebou už nejaký čas v novej funkcii, aké sú vaše pocity zo stretnutí RK ZsFZ?
Nakoľko sme ešte len na začiatku, nemyslím si, že by som mohol nejakým vážnym spôsobom hodnotiť tieto stretnutia. Čo však môžem zhodnotiť je priebeh zimného doškolovacieho seminára, ktorý prebehol naozaj hladkým spôsobom, prispela k tomu ako komisia, tak aj frekventanti. Bol som veľmi milo prekvapený disciplínou, dochvíľnosťou a celkovým fungovaním na seminári, za čo všetkým zúčastneným ďakujem. Až tieto prvé súťažné kolá ukážu, o čom tá funkcia je a budeme určite riešiť prvé problémy. Vo funkcionárskej oblasti nie som skúsený, takže uvidím, akým spôsobom to bude prebiehať, a aké budú následne moje pocity.
ZsFZ má prvé jarné kolo za sebou, ďalšie muselo byť kvôli zlému počasiu odložené. Čo by ste popriali do jarnej časti všetkým divákom, funkcionárom, hráčom, rozhodcom a delegovaným osobám?
Divákom prajem, aby sa zlepšilo počasie, aby zima už skutočne pominula a samozrejme aby ich futbal bavil a potešil. Funkcionárom prajem veľa šťastia do záchrany, alebo postupu ich mužstiev, verím, že budú féroví k práci rozhodcov a rozhodcom prajem hlavne veľa zdravia, dobrých rozhodnutí a aj kúsoček šťastia. Všetkým by som chcel odkázať, že s mojím menom sem neprišla bezchybnosť, pretože to nie je možné. Tak ako robia chyby najväčší hráči v najväčších súťažiach, tak sa určite nájdu nejaké chyby aj v našich súťažiach, ale my budeme veľmi tvrdo pracovať na tom, aby ich bolo čo najmenej.