Chcel ho dorast Dubnice, on zamieril na ViOn a urobil dobre. „Najkrajšie futbalové obdobie,“ má jasno Miroslav Banda. 27-ročný univerzál zažil víťazstvá i pády – prekonal vážne zranenie, zostup či rozpad klubu, piatu ligu si zahral vo viacerých regiónoch, naposledy posilnil Zbehy, ktoré sú na jar stopercentné a v druhom kole jarnej časti si otvoril aj strelecký účet. Jeho Slovan stále živí šancu na titul – veď na lídrov z Bábu stráca už len štyri body. Hráč sa za svojou športovou minulosťou nedávno obzrel v rozhovore pre portál ZsFZ.

Ako sa zrodil váš transfer z Komárna do akadémie ViOnu?

Mal som 15 rokov a dostal som sa do nominácie výberu ZsFZ. Kontrolný zraz sme mali práve v Zlatých Moravciach a po ňom kontaktoval mojich rodičov hráčsky agent s tým, že ViOn má o mňa záujem. V tom čase som mal aj ponuku z Dubnice, no rozhodol som sa ísť do Moraviec, kde som nastúpil aj na strednú školu. Bolo to moje najkrajšie futbalové obdobie.

Čo vám dal poldruharočný pobyt v piatoligových Dulovciach?

V Dulovciach som býval a keďže som bol práve bez klubu, bol som rád za možnosť opäť si zahrať s kamarátmi, s ktorými som vyrastal. Naviac o mňa mal záujem aj tréner Kurák, čo hralo hlavnú úlohu v mojom rozhodovaní. Za pol sezóny sa mi podarilo streliť šesť gólov a klub súťaž udržal, takže som rád, že to bolo obojstranne prospešné obdobie.

Aká bola v porovnaní s ním sezóna, ktorú ste tu strávili v oblastnej súťaži?

V tom období som tu odohral dokopy iba pár minút. Bol som po operácii kolena a noha sa nehojila tak, ako som čakal, no aj tak som Dulovciam vďačný, že mi poskytli priestor na rozohranie po ťažkom zranení.

Ako hodnotíte pôsobenie v Nesvadoch, kde ste sa v piatej lige dvakrát umiestnili v strede tabuľky?

Do Nesvád som prišiel po doliečení problémov s kolenom. V tom čase som už študoval v Nitre na vysokej škole a tak som bol rád, že som dokázal skĺbiť cestovanie, školu aj futbal. S klubom sme hrali v pokojnom strede tabuľky a našiel som si tam priateľov, s ktorými som v kontakte dodnes.

Čo na rovnakej úrovni prispelo k vypadnutiu vašej Pribety v roku 2015?

Bolo to jedno z hosťovaní, ktoré som absolvoval po skončení dorasteneckého veku, aby som si zvykol na mužský futbal. K obci mám určitú náklonnosť, keďže otec tu dlhé roky pôsobil ako tréner a mňa brával na zápasy už ako veľmi malého. Bohužiaľ, kvalita mužstva nebola taká, aby sme sa v súťaži udržali, no pre mladého chalana to bola skvelá skúsenosť.

S Marcelovou ste tu dokonca siahali na titul, čo rozhodlo o striebornej priečke?

Do Marcelovej ma pritiahol tréner Michal Tot, ktorý ma poznal z pôsobenia v doraste a bolo to jedno z najlepších rozhodnutí, aké som urobil. Fantastickí fanúšikovia, skvelá partia a do konca súťaže sme hrali o majstrovský titul. Mal som iba osemnásť a hrával som pravidelne ťažké zápasy, za čo ďakujem práve trénerovi, ktorý mi dôveroval. Sám toho v kariére dosiahol veľa a hrával na mojom poste, takže mi dokázal poradiť a pomôcť vo futbalovom raste. Jediným negatívom tohto pôsobenia bolo, že tu začali moje problémy s kolenami. Na jednom z tréningov som si roztrhol väzy v kolene a odvtedy som podstúpil tri operácie.

Čo vravíte na polročnú stáž v Chotíne? Na súpiske figurujete ako záložník, vyskúšali ste tu aj iné než defenzívne posty?

V Chotíne sa trénerom stal môj bývalý spoluhráč z Marcelovej Ladislav Hallman, ktorý dal dokopy výbornú partiu po tom, čo mužstvo postúpilo do vyššej súťaže. Nastupoval som na poste stopéra alebo stredného záložníka a tieto posty striedam prakticky od prípravky.

Prečo Veľké Kosihy v roku 2019 po jeseni odstúpili? Výsledkovo sa im nedarilo zle... 

Ach, to bola veru škoda. Klub fungoval výborne, gro tvorili hráči, ktorí prešli mládežou Komárna. Trénerom bol znova už spomínaný Michal Tot. Hneď po otcovi, ktorý je môj celoživotný tréner, ho môžem označiť za trénera, ktorý mi v kariére dal najviac. Prezident klubu Róbert Mihalička pre nás robil prvé aj posledné. Bohužiaľ, klub mal finančné problémy a tak musel zo súťaže odstúpiť. Naozaj škoda, pretože som si istý, že sme mali našliapnuté výborne.

Prečo ste zo Želiezoviec zamierili práve do Zbehov?

Pred začiatkom sezóny som dostal ponuku zo Želiezoviec, ktorá ma oslovila a bol som rád, že si môžem znova zahrať vyššiu súťaž. To, čo sa však v klube dialo, nemalo nič spoločné s futbalom. Prajem Želiezovciam len to dobré, no bolo to najhoršie futbalové obdobie v mojom živote. Keďže už žijem v Nitre, mal som záujem nájsť si klub bližšie a vzhľadom na to, že v Nitre hrám malý futbal s bratmi Mikulovcami a brankárom Tomášom Gaťkom, boli to práve oni, ktorí ma do Zbehov dotiahli. Som rád, že som tento krok spravil, pretože mám opäť z futbalu radosť a sústredím sa už len na to, aby som bol zdravý a Zbehom pomohol.

Čo rozhodlo o vašom najtesnejšom triumfe v Hornej Kráľovej, ktorým ste odštartovali jarnú časť?

Bude to znieť ako klišé, ale maximálny tímový výkon. V Kráľovej nás nečakalo nič jednoduché a prvé kolá po zimnej prestávke bývajú nevyspytateľné, ale ja som maximálne rád, že sme to zvládli a verím, že sme sa odrazili k úspešnej sezóne.