Z najvyššej krajskej súťaže sa v poslednom období dostávajú najmä mladí perspektívni futbalisti na celoštátnu  úroveň medzi profesionálov. Je to výborná vizitka pre ZsFZ, no najmä obrovská príležitosť pre samotných športovcov dokázať preraziť medzi elitu. Jedným z týchto príkladov je i brankár Samuel Vavrúš, ktorý sa stal začiatkom februára najlepším hráčom ZsFZ za rok 2019. Pri príležitosti ocenenia a najmä zmeny pôsobiska sme si 21-ročného rodáka z Ilavy pozvali na rozhovor.

Samuel, začnime od vášho umiestnenia v Jedenástke roka a titulu najlepšieho hráča. Aký je to pocit dočkať sa takej pocty v pomerne mladom veku?

Fantastický pocit triumfovať v ankete, ako je táto. Chcel by som aj touto cestou poďakovať trénerom, ktorí za mňa hlasovali. Musím sa priznať, že som to nečakal a bolo to milé prekvapenie. Už len z toho pohľadu, že brankári takéto ocenenia získavajú pomerne zriedkavo. Skutočne si vážim aj účasť v Jedenástke roka a honor najlepšieho hráča roka bol už iba pomyselnou čerešničkou na torte.

Organizátori ankety sa zhodli na vašom mene ako najlepšieho hráča na základe početných nominácií na brankársky post do Jedenástky roka a rovnako za solídne výkony na amatérskych Majstrovstvách Európy. Ako si vybavujete tento turnaj?

Na Regions Cup spomínam s chalanmi rád a často, pretože takmer všetci sme ostali v kontakte aj po šampionáte v Bavorsku. Či už v rumunskej kvalifikácii, alebo v Nemecku na samotných majstrovstvách sme odohrali výborné zápasy. Každé stretnutie bolo vyrovnané a mrzieť nás môže iba fakt, že sme nedosiahli lepšie konečné umiestnenie. Treba však dodať, že už to, že sme postúpili na záverečný turnaj medzi 160 najlepších amatérskych futbalistov, je pre Slovensko, ako aj pre nás veľký úspech.

Futbalovo ste vyrastali v Trenčíne, no do mužského futbalu ste vstúpili cez Podbrezovú a z nej ste pokračovali do Nového Mesta nad Váhom. Prečo ste sa tak rozhodli?

Účinkovanie v Podbrezovej bola pre mňa výborná škola. Umožnili mi nazrieť do mužského futbalu, okúsil som i príchuť Fortunaligy, i keď len z lavičky. Na druhej strane som ale dostal šancu ako osemnásťročný chytať za rezervu v druhej lige, čo je kvalitná súťaž. Pôsobenie u železiarov hodnotím len pozitívne. Následný posun do Nového Mesta nad Váhom bol logický krok, ktorý som potreboval. V III. lige západ som získal veľa zápasovej praxe. Odchytal som pol druha sezóny, pričom tam neboli s ničím žiadne problémy a vytvorili sme výbornú partiu. Opäť sa budem opakovať, pretože si myslím, že to bolo správne rozhodnutie,  a chcem sa poďakovať za pomocnú ruku aj Novému Mestu nad Váhom.

Práve z Nového Mesta nad Váhom ste v zimnom prestupovom období zamierili na hosťovanie do popredného tímu druhej ligy  FK Poprad. Ako sa to celé udialo?

Niekedy pred Vianocami som telefonoval so Stanom Šestákom. Športový riaditeľ klubu FK Poprad sa ma pýtal, či by som mal záujem v januári nastúpiť k nim do zimnej prípravy. Takto to začalo, dohodli sme sa na príprave, postupom času sa to nabaľovalo a teší ma, že som tu aj napokon zostal. Aktuálne mám v novom pôsobisku za sebou stretnutia proti tímom ako Prešov, Pohronie, Nitra,  ale i zahraničným celkom FK Rostov či Avangard Kursk. Verím, že ešte nejaké pribudnú.

Hneď v prvom jarnom kole vás budú čakať ambiciózne Košice, ktoré v závere jesennej časti neprehrali šesť stretnutí za sebou. Ako sa pripravujete na štart ligy?

Momentálne sme na hernom sústredení v Turecku a podmienky na trénovanie sú tu vynikajúce. Zabezpečené máme všetko, čo potrebujeme, aby sme sa mohli sústrediť len na futbal. Taktiež sme tu vynikajúca partia, vďaka čomu je nálada aj pri vyššom zaťažení výborná. V jarnej časti by som chcel určite zabojovať o svoje miesto v zostave, aj keď konkurencia na brankárskom poste je vysoká.