Futbalovo dospel v Trnave, kde z prípravky dokráčal až do prvého tímu. Vyskúšal si druhú, tretiu i štvrtú ligu, aktuálne chytá piatu, kde pôsobí s niekdajším spoluhráčom zo Spartaku. Ivan Bránsky s Hornou Krupou zimuje v strede tabuľky, no hlási, že v jarnej časti bude mať vyššie ciele.

Čo všetko ste museli obetovať, aby ste to dotiahli až do áčka Spartaku?

Som odchovancom Spartaka, prešiel som všetkými kategóriami od prípravky až po áčko, kde som bol cca 2,5 roka. Obetou by som to ani nenazval, robil som to, čo ma bavilo. Chodil som na športovú základnú školu, neskôr na športové gymnázium, kde samozrejme brali ohľad na tréningy a zápasy, takže sa dal skĺbiť futbal so školou. Ako mladý chalan som mal výhodu, že pred zápasom ma nikto nevolal na diskotéku, lebo všetci moji kamaráti mali takisto pred zápasom a boli sme doma (smiech). S odstupom času som rád, že som to celé mohol absolvovať, dostal šancu chytať ligu za taký klub, ako je Spartak a zdieľať kabínu s hráčmi ako Ivica Kralj, Kamil Kopúnek, Peter Doležaj či Vlado Kožuch.

Kedy a prečo ste sa rozhodli odísť do šalianskeho Dusla?

Do Šale som zamieril na hosťovanie zo Spartaka po neúspešnej sezóne, keď káder opustilo asi 13 hráčov, najprv som mal ponuku z Vlašimi (2. česká liga) a tam mi počas sústredenia volali, že záujem má aj Šaľa. V tom čase hrala druhú ligu, bolo to blízko Trnavy a celé sa mi to viac pozdávalo.

Čo vám dala polsezóna v Jaslovských Bohuniciach?

Jaslovské Bohunice boli mojím prechodom z profi futbalu na poloprofesionálnu úroveň. Bola to pre mňa zaujímavá skúsenosť, keďže okrem chytania som trénoval aj brankárov žiakov a dorastencov.

Čo vravíte na treťoligovú skúsenosť v bráne Vrbového?

Po odchode z ŠK Blava som sa vrátil naspäť do Trnavy a asi týždeň pred štartom ligy ma oslovilo Vrbové s tým, že im vypadol Mišo Šulla, ktorý u nich mal hosťovať a či by som nemal záujem ja. Keďže 3. liga bola kvalitná súťaž, prikývol som.

Ako spomínate na Krtovce, s ktorými ste dosiahli na bronzovú priečku v IV. lige? Čakali ste od tej sezóny viac, alebo ju tím pokladal za úspešnú?

Čo sa týka Krtoviec, bola to sezóna, aká sa vidí málokedy. Dedinka s cca 300 obyvateľmi skončila tretia v štvrtej lige a to hovorí samo za seba. Bol tam kvalitný tréner Martin Javorka, partia okolo Andreja Vidu, Roba Marunu, Borisa Mikláša, Martina Horúčku… Asi v žiadnom klube za celú kariéru som nezažil takú hernú dominanciu v domácich zápasoch ako v Krtovciach, bolo tam o čosi menšie ihrisko a doma sme si vždy vytvorili 7-8 gólových šancí. O futbal sa tam staral starosta Juraj Oravec a Jožko Bubák. Z Trnavy sme chodili traja chalani a na ten rok mám pekné spomienky.

Po 2,5-ročnom pobyte vo Vlčanoch ste zamierili do Horných Obdokoviec. Spolu s vami sa rovnakým smerom pobral aj spoluhráč Endre Zsebi. Prečo ste sa rozhodli posilniť práve tento klub?

Po pôsobení v Krtovciach mi písal bývalý spoluhráč zo Šale Csaba Takács, že Vlčany postúpili do IV. ligy Juh a že by mali o mňa záujem. Stretol som sa s prezidentom pánom Molnárom a dohodli sme sa na spolupráci, aj keď som vôbec nevedel, čo mám od toho čakať, tú súťaž a mužstvá som vôbec nepoznal. Z Trnavy som chodil sám, ale už po prvom tréningu som bol milo prekvapený. Výborný tréner Milan Šándor dal dokopy fakt silné mužstvo, bol to mix domácich futbalistov, hráčov z Nitry, Šale a okolia. Dovolím si povedať, že vtedajší vlčiansky štvrtoligový tím sa vyrovnal silou šalianskemu, keď som tam chytal druhú ligu… Vo Vlčanoch sa vytvorila výborná partia, či už na ihrisku, alebo mimo neho (úsmev). S trénerom Šándorom a niektorými chalanmi sme dodnes v kontakte. Na tie časy spomínam veľmi rád.

Ako s odstupom času hodnotíte štyri sezóny, ktoré ste za Horné Obdokovce odohrali v IV. lige?

Do Horných Obdokoviec ma pritiahol tréner Javorka, ktorý ma trénoval v Krtovciach. Vo Vlčanoch končil tréner Šándor i prezident Molnár, tak nastal čas na zmenu i pre mňa. Spolu so mnou prešlo z Vlčian do Obdokoviec tuším šesť hráčov. Cieľom bol postup napriek pomerne veľkej strate, tú sme síce stiahli, no postup sa napokon nepodaril... Tréner Javorka následne skončil, nahradil ho Šándor a začali sme hrať pokojný stred tabuľky. Keď som začal premýšľať nad zmenou, ozval sa mi z Piešťan opäť tréner Javorka, či by som im prišiel pomôcť ku postupu.

S Piešťanmi ste na tej istej úrovni skončili tretí, pričom na druhý Zvončín vám chýbal jeden bod. Ako ste vnímali tento výsledok?

Angažmán v Piešťanoch hodnotím pre mňa veľmi smolne. Mal som problém s natrhnutým svalom a tuším po 5. kole sa mi zranenie obnovilo na tom istom mieste. Hrozilo mi, že sa sval úplne roztrhne. Vtedy som prehodnotil isté veci, keďže v civilnom zamestnaní som členom záchrannej služby v Trnave, kde tú nohu potrebujem zaťažovať a nemohol som si dovoliť zostať dlhodobo na PN-ke. Môj pobyt v Piešťanoch sa tak skončil po piatich zápasoch.

Aké pocity ste mali, keď vám po príchode do Bučian predčasne ukončili dve sezóny v rade?

Do Bučian som sa dostal úplnou náhodou, už som ani nechcel chytávať kvôli tomu svalu, ale nakoniec ma zlanáril kamarát z Trnavy a tréner bol môj kamarát odmalička, tak som im sľúbil, že prídem pomôcť, ak mi to práca dovolí. Nakoniec som tu odchytal iba pol sezóny, ale môžem povedať, že najvyššia súťaž trnavskej oblasti má fakt vysokú úroveň.

Horná Krupá, vaše aktuálne pôsobisko, zimuje v strede tabuľky V. ligy. Čo očakávate od jarnej časti sezóny?

Do Hornej Krupej ma priviedol môj kamarát Martin Guldan, bývalý hráč Spartaka a mládežnícky reprezentant Slovenska. Hrávali sme spolu v Trnave, Vlčanoch, Horných Obdokovciach a teraz v Hornej Krupej. Tu sme zatiaľ určite nepredviedli to, na čo máme, hlavne niektoré zápasy vonku nám absolútne nevyšli. V lete k nám prišiel nový tréner Peter Petráš, bývalý reprezentant Slovenska a niekedy trvá, kým veci zapadnú tak, ako majú. Určitou vzpruhou bol posledný zápas jesene v Hlohovci, kde sme vyhrali 5:1 po dominantnom výkone a sami sme sa presvedčili, že tabuľkové postavenie nezodpovedá našej kvalite. Takže v zime potrénujeme a na jar príde silnejšia Krupá.

FOTO: Lukáš Grinaj.