Richard Šál sa k aktívnym futbalistom radí už tretiu dekádu. Za ten čas stihol prvú mládežnícku ligu v drese Levíc, vyrastal v Želiezovciach, kam sa vrátil aj do prvého mužstva a v šiestej lige aktuálne zimuje v top štvorke s TJ Salka, kde v minulosti už taktiež pôsobil. Za svojou kariérou sa nedávno obzrel v našom rozhovore.

Ako sa vám darilo v mládeži Slovana Levice? V akej súťaži váš tím pôsobil?

V mládeži Slovana Levice sa mi darilo aj v mladšom doraste a neskôr aj v staršom, hrali sme prvú ligu. Niektorí z hráčov to dotiahli aj do ligy (Števko, Kubala, Hajdúch, Čvirik).

V ktorej kategórii ste z klubu odišli? Zahrali ste si aj za A-mužstvo?

Pôsobenie v Leviciach som ukončil ako 19-ročný a vrátil som sa do rodných Želiezoviec, kde muži v tom čase hrali 4.ligu. Za A-mužstvo Levíc som bol ešte ako dorastenec na pár zápasoch.

Ako spomínate na svoje pôsobenie v Tekovských Lužanoch?

V Tekovských Lužanoch som pôsobil dlhšie. Boli sme tam veľmi dobrá partia, keď v tíme pôsobil aj bývalý ligový hráč Jožo Pavlík.

Čo vás priviedlo späť do Želiezoviec? 

Do MŠK som sa vrátil najmä kvôli domácim chlapcom, aby som im pomohol v postupe do 4. ligy. Nakoniec sa nám to nepodarilo a skončili sme druhí.

Boli Želiezovce vaším prvým klubom? Na akej pozícii ste tu začínali?

Áno, začínal som v žiackom tíme Želiezoviec a hrával som na poste ľavého záložníka.

Prečo ste sa následne rozhodli posilniť Plavé Vozokany? 

Do Vozokán ma prehovoril kamarát a funkcionár v jednej osobe Ľubo Držík.

Boli ste tu tretím i druhým najlepším strelcom sezóny, čo vám pomáhalo pravidelne skórovať?

V podstate od svojich dvadsiatich rokoch hrám na pozícii stredného záložníka. Mojou úlohou je najmä vytváranie gólových príležitostí. Samozrejme, keď sa mi podarilo skórovať, bolo to len do plusu

Čo vravíte na svoj pobyt v Salke, kde ste sa v sezóne 2016/17 umiestnili na veľmi slušnej 5. priečke?

Do Salky ma zavolal môj veľmi dobrý priateľ Zoltán Sováb, ktorý tam pôsobil ako tréner. Bolo tam veľmi slušné mužstvo. V tíme boli aj hráči zo Štúrova, preto sme obstáli na dobrej pozícii.

Čo vás inšpirovalo k návratu do Plavých Vozokán, kde ste v ďalšej sezóne skončili štvrtí?

Do Vozokán som sa vracal už v pozícii hrajúceho trénera, keď po jeseni bolo mužstvo na vypadávajúcich priečkach. Nakoniec sme sa zachránili a v nasledujúcej sezóne sme skončili štvrtí po veľmi dobrých výkonoch.

Ako v Želiezovciach, kde ste sa časom vrátili, riešili tréningový proces v období pandémie?

Z MŠK ma oslovili najprv ako hráča, no po pol roku som už aj tu bol na pozícii trénera. Toto obdobie počas pandémie bolo naozaj ťažké. Stretávať sme sa nemohli, tak som chlapcom musel dôverovať, že každý trénuje individuálne.

Kto vás oslovil k návratu do Salky? Ako veľmi sa káder zmenil od vášho posledného pôsobenia?

Ku prestupu späť do Salky ma oslovil prezident klubu Attila Demendi. V tíme od čias môjho odchodu ostali možno 3-4 hráči.

Ako ste v kabíne spokojní s priebehom jesennej časti, po ktorej klub zimuje v top štvorke VI. ligy?

S jeseňou sme v Salke spokojní, i keď ma mrzia niektoré straty. Mohli sme mať kľudne aj o 4 body viac. Na druhej strane, mužstvo je mladé a perspektívne a má chuť pracovať. Pevne verím, že na jar sa pobijeme aspoň o tretiu priečku.